Rómski asistenti, ktorí pôsobia na dvoch základných školách v Strážskom v rámci IPC a Združenia Mladých Rómov so sídlom v Banskej Bystrici, intenzívnejším záujmom o dochádzku rómskych deti dosiahli jej výrazné zlepšenie. Asistenti totiž v prípade neprítomnosti žiaka na hodine okamžite navštívia rodinu a situáciu podľa dôvodov jeho absencie okamžite riešia.

(zdroj - Komunitné centrum menšín, Veľký Krtíš)

Ako pomôcť žiakom špeciálnych škôl, ktorí nie sú mentálne retardovaní, v návrate alebo v prestupe na základnú školu?

Pre deti s mentálnou retardáciou existujú na Slovensku špeciálne základné školy (ŠZŠ). Tieto školy však nie vždy navštevujú iba deti, ktoré sú naozaj mentálne retardované. ŠZŠ navštevujú v drvivej väčšine rómske deti. Pre dieťa, ktoré sa po príslušných psycho-diagnostických testoch na ŠZŠ dostáva, sa najvyšším vzdelaním, ktoré môže dosiahnuť, stáva odborné vzdelanie na niektorom z mála odborných učilíšť. Existuje legislatívna možnosť, ktorá dáva dieťaťu zo ŠZŠ šancu vrátiť sa na základnú školu (ZŠ) (ak jeho zaradenie na ŠZŠ už nie je opodstatnené). Otvára mu neobmedzené možnosti ďalšieho vzdelávania. V praxi sa však táto možnosť podľa opýtaných odborníkov využíva naozaj len veľmi zriedkavo. Cieľom spravodaja Interface je hľadať spôsoby, ako zo ŠZŠ dostať späť do štandardného vzdelávacieho systému deti, ktoré v skutočnosti netrpia mentálnou retardáciou.

Oslovení odborníci sa zhodujú, že prestupu často bráni záujem rodiny. Podľa Jozefa Krištana z oddelenia stredných odborných učilíšť pri Krajskom úrade Košice, záujem zo strany rodičov o prestup dieťaťa na ZŠ nie je. Jozef Belanský, odborný radca pre špeciálne školy a zariadenia pri Krajskom úrade Prešov, vidí v prípade nezáujmu rodičov o vzdelávanie ich detí problém vo finančnej kríze mnohých rodín. Jedna z rómskych matiek Slávka Tatárová z obce Ondavské Matiašovce v okrese Vranov nad Topľou tento fakt potvrdzuje. Dcéru ktorá tento rok končí síce nie ŠZŠ ale ZŠ, prihlásila na ekonomickú školu a ako druhú možnosť si dievča zvolilo strednú zdravotnú. Dievča má takmer výborný prospech, no matka sa už teraz, ako povedala, obáva, že finančné náklady na štúdium budú pre rodinu, ktorá žije iba zo sociálnych dávok, neúnosné a dievča bude musieť školu zanechať. Belanský sa zároveň domnieva, že aj žiakov ŠZŠ zaradených nesprávnou diagnostikou samotné prostredie ŠZŠ k snahe o prestup nemotivuje, keďže nepodporuje ich intelektový rozvoj.

Ďalším významným dôvodom je, že rodičia najradšej volia školu, ktorá je najbližšie, pričom v mnohých prípadoch u marginalizovaných rómskych komunít ide práve o ŠZŠ. Ako príklad môže slúžiť situácia v Chminianskych Jakubovanoch, popisovaná zástupkyňou riaditeľky ŠZŠ Darinou Lažovou. Všetky deti v ŠZŠ však boli podľa jej slov oficiálne diagnostikované ako mentálne retardované.

Podľa názoru J. Krištana môže byť jedným z dôvodov nevyužívania prestupu žiakov obava niektorých ŠZŠ o zánik tried alebo školy po znížení počtu žiakov. Vzhľadom na systém financovania škôl majú jasný záujem udržať si svojich žiakov. Domnieva sa tak i na základe nižšie popísaného prípadu Róberta Berkyho.

František Vargovič, riaditeľ ŠZŠ internátnej vo Vranove nad Topľou, verí, že deti, ktoré jeho školu navštevujú, do nej aj patria. Školu navštevuje 60% rómskych detí.

V prípade, že je dieťa po absolvovaní príslušných psychologických testov uznané za schopné vrátiť sa do lavíc ZŠ, čaká ho niekoľko neľahkých prekážok. Podľa slov Belanského, ide v prípade ŠZŠ najmä o rómsku populáciu. Ako uviedol, úspešnosť preradenia na ZŠ zo ŠZŠ je dosť iluzórna. Hrozí neúspech, pretože tieto deti nie sú zvyknuté na náročnejší spôsob vyučovania na ZŠ. Pomalé tempo učiva na ŠZŠ bolo bez stresov. V praxi je to veľmi náročný krok nielen pre dieťa ale aj školu.

To, že prítomnosť špeciálneho pedagóga na ZŠ priamo ovplyvňuje úspech ako aj samotnú realizáciu prestupu žiaka na ZŠ potvrdzuje aj D. Lažová. Na ich škole je podľa jej vyjadrenia niekoľko detí, ktoré by boli schopné prestupu na ZŠ. Rediagnostiku, ktorej pozitívnym výsledkom je prestup podmienený, však už pravdepodobne realizovať nebudú, pretože na ZŠ nie je dostatok špeciálnych pedagógov, ktorí by sa takýmto deťom dostatočne venovali. Ako povedala, prospech dieťaťa sa bez pomoci špeciálneho pedagóga na ZŠ môže výrazne zhoršiť. Bez individuálnej pomoci takéhoto pedagóga sa dieťa po prestupe na ZŠ nezaobíde.

Aj samotné ZŠ majú často obavy, či dieťa návrat na ZŠ zvládne a nespôsobí komplikácie. Na ŠZŠ v Starej Ľubovni zaevidovali prípad vrátenia žiaka na ZŠ pred 6 rokmi. Išlo o rómske dieťa s výborným prospechom. Pedagógovia ZŠ, ako súčasná riaditeľka ŠZŠ Zdena Petríková uviedla, veľmi v úspech žiačky neverili a prijali prestup s obavami. Na ZŠ dieťa nastúpilo do nižšieho ročníka, než ktorý navštevovalo na ŠZŠ. Aj po adaptačných ťažkostiach ZŠ dieťa riadne ukončilo. Učivo na ZŠ bolo pre dieťa o 1,5 roka vpredu pred učivom na ŠZŠ. Chýbal jej individuálny prístup pedagóga.

V prípade rómskych dvojičiek zo ŠZŠ v Chminianskych Jakubovanoch išlo, podľa slov D. Lažovej, o šikovné a nadané deti. O preradenie na ZŠ požiadala aj matka detí. Náročnosť učiva ako aj tempo vyučovania na ZŠ však nezvládli a nemali k dispozícii ani pomoc špeciálneho pedagóga. Po roku sa na ŠZŠ vrátili. Podľa D. Lažovej dôvodom neúspechu oboch detí bolo, že im chýbala celodenná výchova a individuálnejší prístup pedagógov. Deti tejto ŠZŠ podľa vyjadrenia D. Lažovej v 9. ročníku výborne zvládajú učivo 7. ročníka ZŠ.

Podľa Belanského o problematike nedostatku špeciálnych pedagógov tak na ŠZŠ, ako aj na ZŠ odborná obec vie. Riešenie je však podmienené finančnými prostriedkami. Špeciálna trieda je podľa jeho vyjadrenia dva razy drahšia ako bežná. Nedostatok špeciálnych pedagógov pociťujú školy najmä na rozhodujúcich predmetoch. „V praxi často bohužiaľ nastávajú situácie, že vedenie ŠZŠ, keďže má redukované učivo, dospieva k domnienke, že aj učiteľ bez špecializácie by to mohol zvládnuť. Učitelia v koncových dedinách často krát nemajú špeciálnu pedagogiku. Majú iba prax. Pedagógovia majú možnosť absolvovať školenia v rámci metodických centier (sú v Prešove, Banskej Bystrici a dve v Bratislave)“, radí Miroslav Chudý, vedúci oddelenia špeciálneho školstva pri Ministerstve školstva

M. Chudý v súvislosti so školeniami pre pedagógov bez špecializácií na špeciálnu pedagogiku navrhuje nájsť financie najmä pre pedagógov z východného Slovenska, kde je najvyšší počet rómskych detí na ŠZŠ. Komplexné riešenie problému však vidí najmä v tom, aby deti bez skutočného mentálneho postihnutia vôbec neboli zaraďované do ŠZŠ. „Ak vyriešime tento problém nebudeme musieť hľadať riešenia na nápravu toho, čo sme na začiatku pokazili“, zdôraznil.

M. Chudý upozorňuje, že preradenie na ZŠ je najvhodnejšie najneskôr v druhom ročníku. Podľa Belanského by malo každé dieťa dostať šancu začať najprv na ZŠ, okrem detí ktorých sú mentálne a telesné postihnutia takého typu, pre ktorý ZŠ nemôžu navštevovať. Ako dodal, šancu treba dať najmä rómskym deťom, ktoré zjavne navštevujú ŠZŠ v najvyššom počte. Keďže v niektorých prípadoch sa môže jednať o oneskorený vývoj dieťaťa a o jeho iné sociálne podmienené príčiny, navrhuje vyskúšať najprv absolvovanie prvého ročníka alebo nultého ročníky a dieťa diagnostikovať až v prípade problémov pri učení. V každom prípade je však podľa neho nutné začať so správnou a spravodlivou psycho-diagnostikou.

V prešovskom kraji už riaditelia ŠZŠ dostali od krajského odboru školstva, ako Belanský informoval, pokyn uplatňovať rediagnostiku v druhom ročníku.

Podľa M. Chudého majú okresné psychologické poradne obmedzené možnosti dôslednej psycho-diagnostiky, pretože chýba správny testovací nástroj. Súčasné testy podľa jeho názoru nedokážu vo všetkých prípadoch objektívne posúdiť, do ktorej školy dieťa patrí. Ide najmä o rómske deti, ktoré sú vo väčšine prípadov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré má vplyv na ich mentálny vývin. Niektoré ZŠ diagnostikujú deti pred nástupom na ZŠ. V niektorých prípadoch mentálnej zaostalosti detí však môže ísť o dočasnú a nie organicky podmienenú zaostalosť. Takže v konečnom dôsledku takéto dieťa môže byť zo ZŠ na ŠZŠ preradené neprávom a tým, ako sa vyjadril M. Chudý môže dôjsť k ohrozeniu mentálneho vývoja dieťaťa.

Ako informoval J. Belanský riešením môže byť aj rozhodnutie vydané odborom školstva, mládeže a telesnej kultúry pri Krajskom úrade Prešov, ktoré vydalo nariadenie dať šancu rómskym deťom najprv v prvom ročníku ZŠ a až potom rozhodovať o ich ďalšom zaradení. Sú prípady detí zaradených na ŠZŠ, ktoré boli diagnostikované psychológmi, ktorí túto činnosť realizujú v niektorých prípadoch už dvadsiaty rok. Logicky sa potom naskytá otázka, či sa na nízkom, takmer mizivom percente detí preradených zo ŠZŠ na ZŠ nepodieľa aj ten fakt, že psychológ, ktorý zaradil dieťa na ŠZŠ nesprávne, pri rediagnostike, aby neotriasol svojou dôveryhodnosťou, svoju chybu len ťažko uzná.

Za čias socializmu boli rómske deti do vtedajších osobitných škôl zaraďované aj z dôvodu sociálnej zaostalosti. Na základe tejto skutočnosti, ako aj súčasného stavu, kedy podľa neoficiálnych odhadov najvyšší počet žiakov v ŠZŠ tvoria rómske detí, počet rómskych detí bez základného vzdelania teda vzrastá. Podľa vyjadrenia M. Chudého, ale aj podľa Školského zákona sa vzdelanie na ŠZŠ pre mentálne postihnutých za základne vzdelanie nepovažuje. ŠZŠ totiž v Školskom zákone nie sú uvádzané ako poskytovatelia základného vzdelania. Obsah učiva na ŠZŠ je redukovaný a preto sa aj absolvent ŠZŠ pre mentálne postihnutých pri uchádzaní o ďalšie vzdelanie stretáva s problémami ako napríklad s tým, že najprv musí získať základné vzdelanie na normálnej ZŠ. Keďže ide o deti s mentálnym postihnutím nemôže zvládať mentálne požiadavky ZŠ.

V analýze sme pojednávali o rôznych príčinách absencie rómskych detí v školách a o účinnosti opatrenia inštitútu osobitného príjemcu, ktoré je v súčasnosti v praxi využívané. V prípade, ak žiak vymešká počas jedného kalendárneho mesiaca viac ako 15 vyučujúcich hodín, sa príjemcom príspevku a prídavku na dieťa stáva iná oprávnená osoba alebo obec. V analýze sme poukázali na niektoré riziká pri uplatnení inštitútu osobitného príjemcu, ako aj na iné možné riešenia tohto problému.

1. Dagmar Horváthová (učiteľka na SOU strojárskom v Michalovciach a pracovníčka Informačno poradenského centra v Michalovciach, ktoré sa zaoberá riešením problémov Rómov)

„Rodičia rómskych detí nevidia dôvod, prečo má zmysel vzdelávať sa. Chýba im rukolapná motivácia, akou je šanca a možnosti zamestnania. Chýba osveta na uvedomenie si aj iných hodnôt vzdelania, ako napríklad vedomostný rast a získavanie kultivovanejšieho spôsobu života. Inštitút osobitného príjemcu je možno sčasti celkom dobrým spôsobom riešenia problému školskej dochádzky, sú tu však riziká, že sa to dá stále zneužiť. V prvom rade, ak chceme riešiť tento problém, musíme začať osvetou priamo v rodinách sociálnymi pracovníkmi. Osobitný príjemca by potom ani nemusel byť. Treba prevenciu, nie riešiť už iba dôsledky“, uviedla D. Horváthová.

2. Dr. Yves Nicolas Ogou, profesor vyučujúci krízový managment na City University v Maďarsku, žijúci v Košiciach sa aktívne zaoberá aj problematikou Rómov na Slovensku. Podľa jeho názoru je osveta najdôležitejším krokom k tomu, aby sa vzdelanie stalo pre Rómov hodnotou. Ako ďalej zdôraznil, dôležitá je aj decentralizácia samotného sociálneho systému.