Kontakt >> Mária Húšová * husova@governance.sk * 0905 841 001 www.rpa.sk www.governance.sk

Analýza poskytuje údaje z terénu ku konkrétnym problémom rómskych komunít za účelom informovania tvorcov verejnej politiky. V záverečnej časti vždy prináša reakcie členov terénnej i mimoterénnej skupiny, ktorých sme poprosili o vyjadrenie k nami spracovaným údajom.

Účinnosťou Zákona o odpadoch č. 223/2001 Z.z. vznikol teda problém pre viaceré zainteresované strany. Poplatky od občanov na likvidáciu komunálneho odpadu nepokrývajú reálne náklady spojené s likvidáciou. Jediným možným doplnkovým zdrojom na financovanie odvozu komunálneho odpadu je Recyklačný fond na Ministerstve životného prostredia (MŽP) SR. Na získanie prostriedkov z fondu by však v osadách musel prebiehať separovaný zber, ktorý je podľa starostov nerealizovateľný. Aj keď sa podľa MŽP nakladanie s komunálnym odpadom stalo trhovou záležitosťou, v osadách dochádza k hromadeniu odpadu, ktorý ohrozuje zdravie ich obyvateľov.

Podľa tohto zákona sa zodpovednými za nakladanie s komunálnym odpadom stávajú obce a mestá a pôvodca komunálneho odpadu - občan, ktorý je povinný za likvidáciu odpadu platiť obci poplatok na osobu vo výške od 80 až do 1 200 korún ročne. Pred prijatím zákona o odpadoch bola problematika odpadov riešená v rámci rôznych zákonov pričom občan za likvidáciu priamo neplatil. MŽP pripravilo návrh novely zákona o odpadoch. Návrh už prešiel verejným pripomienkovým konaním. Okrem iného obsahuje aj návrh množstvového zberu. Zatiaľ čo v zbere odpadov občan platí za likvidáciu odpadu vopred bez rozdielu na počet vývozov a ich váhu, množstvovým zberom má počas kalendárneho roka možnosť výšku poplatku ovplyvniť váhou vyprodukovaného odpadu. Novela by v prípade prijatia nadobudla účinnosť od januára 2004.

Účelom fondu je sústreďovať finančné prostriedky a tie v súlade s Programom odpadového hospodárstva SR a s komoditnými programami sektorov poskytovať na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania: opotrebovaných batérií a akumulátorov, odpadových olejov, opotrebovaných pneumatík, viacvrstvových kombinovaných materiálov, elektronického šrotu, plastov, žiariviek s obsahom ortuti, papiera, skla, vozidiel a kovových obalov

1.1 V rómskej osade v obci Jakubany (okrese Stará Ľubovňa), ako uviedla pracovníčka Obecného úradu (OÚ) Jakubany Anna Stempová, sa kontajnery napĺňajú rýchlo a v prípade obmedzeného vývozu by hrozilo, že odpad by sa hromadil v blízkom potoku. Následkom by boli podľa Stempovej záplavy. Podľa vyjadrenia pracovníčky žije v obci 2 300 obyvateľov z čoho je takmer 700 rómskeho pôvodu.

1.2 V Čaklove, v obci, ktorá je v rámci okresu Vranov nad Topľou druhou s najvyšším počtom obyvateľov rómskeho pôvodu, je podľa vyjadrenia nemenovanej pracovníčky Obecného úradu čierna skládka. Tá podľa jej vyjadrenia vznikla z dôvodu nepostačujúcich intervalov vývozu. "Napriek čiernej skládke nebudeme vyvážať častejšie. Prieskum ukázal, že dvojtýždenný interval úplne postačí. Častejší vývoz by bol aj finančne náročnejší. Obávame sa však, že z tejto skládky môžu počas letných horúčav vzniknúť infekčné ochorenia," uviedla. V obci žije 2 245 občanov, z čoho je podľa odhadov obecného úradu takmer 900 občanov rómskeho pôvodu

1.3 Hromadenie odpadu v rómskej osade v obci Rakúsy, okres Kežmarok, ktorú podľa vyjadrenia starostu obce, Alojza Vdoviaka, tvorí sedemdesiat štyri percent rómskej populácie, sa rozšírilo už aj na územie katastra mesta Spišská Belá. Ako povedal, ak sa percento vybraných poplatkov nezvýši, alebo ak sa nenájdu potrebné financie, bude nútený vývoz odpadu obmedziť a odpad sa začne hromadiť. Celkový počet obyvateľov obce je 2 010. V osade žije podľa vyjadrenia starostu okolo 1 300 a v obci 228 Rómov.

2.1 V obci Jakubany preinvestovali podľa slov Anny Stempovej od začiatku roka na likvidáciu odpadu v osade niekoľko stotisíc korún, pričom 150-korunový poplatok uhradilo len veľmi nízke percento obyvateľov osád. Osoby v sociálnej núdzi nie sú od poplatku oslobodené a vo väčšine prípadov sú práve oni neplatičmi. Vývoz jedného kontajnera stojí 3 000 korún.

2.2 Podľa slov starostu obce Ladomírová v okrese Svidník, Ladislava Bojčíka, sa finančný problém týka najmä rómskej osady, v ktorej žije podľa jeho odhadov okolo 350 Rómov. Za vývoz neplatia rodiny v zlej ekonomickej situácii. V prepočte, vzhľadom na to, koľko ľudí v osade žije, poplatky za vývoz odpadu obci podľa starostu chýbajú. Ako dodal, odpad sa vyváža iba tým, ktorí 150-korunový poplatok zaplatili. V prípade nedostatku financií musí obec hľadať iné riešenia, čo nie je jednoduché. Začiatkom roka sa obec neúspešne pokúšala potrebné financie získať od mimovládnych organizácií. Ako však zdôraznil, vznik čiernych skládok nepripustí.

2.3 Poplatky od občanov v obci Žehra, okres Spišská Nová Ves, pokryjú podľa vyjadrenia starostu obce, Františka Hadušovského, iba jednu tretinu nákladov na likvidáciu, pričom ročný poplatok na osobu je 80 korún. Neplatiči poplatku sú v prevažnej väčšine nezamestnaní. Výška poplatku sa však každým rokom mení na základe kalkulácie výdavkov na likvidáciu komunálneho odpadu v predošlom roku. Od poplatkov nie sú oslobodené osoby v sociálnej núdzi, pretože aj oni, ako starosta zdôraznil, produkujú odpad. Minulý rok obec za vývoz odpadu doplatila 300 000 korún. V Žehre žije podľa vyjadrenia starostu viac ako tisíc občanov rómskeho pôvodu. Obec Žehra má 1 550 obyvateľov.

2.4 V Rakúsoch poplatky od rómskych spoluobčanov podľa starostu chýbajú. Vybrané poplatky pokryjú iba 14% z reálnych nákladov na likvidáciu odpadu. Obyvatelia rómskej osady sú nezamestnaní a na 150-korunový poplatok im, ako starosta uviedol, vo väčšine nezostáva. Ani tu občania v sociálnej núdzi nie sú od poplatku oslobodení. Podobne je tomu aj v rómskej osade v obci Čaklov. Podľa nemenovanej pracovníčky OÚ Čaklov, sociálne odkázaným poplatníkom na poplatok nezostáva. Nedoplatky za vývoz odpadu z rómskej osady dosiahli údajne 135 tisíc korún od začiatku roka.

2.5 Aj keď v obci Lomnička, okres Stará Ľubovňa, je poplatok za likvidáciu minimálny – 80-korunový, v obci podľa slov starostu, Gustáva Oračka, vládne vysoká nezamestnanosť a po znížení sociálnych dávok sa problém s uhrádzaním poplatku prehĺbil. Vývoz jedného kontajnera s ostatnými poplatkami stojí 7 500 korún. Na poplatkoch obec podľa slov starostu vyberie len 5 000 korún. Ak by sa obci podarilo získať financie na likvidáciu odpadu, peniaze z obecného rozpočtu by poslúžili na vytvorenie niekoľkých pracovných miest. V obci je podľa vyjadrenia starostu z celkového počtu obyvateľov 1 770 takmer 99 % občanov rómskeho pôvodu.

2.6 V Zamutove, obci s najvyšším počtom rómskych obyvateľov v rámci okresu Vranov nad Topľou, našiel starosta obce, Milan Matta, spôsob ako od sociálne odkázaných poplatníkov poplatky získať. "Asi jedna tretina Rómov za vývoz odpadu platí. Dohodli sme sa, že každý mesiac zo sociálnych dávok zaplatia poplatok za jednu alebo dve osoby z domu. To je naše riešenie," uviedol starosta. Ako dodal, ohľad sa bral aj na ich finančnú situáciu po znížení sociálnych dávok. Podľa odhadov starostu je z 2 698 obyvateľov obce takmer 1 100 Rómov.

3.1 Čaklov - obyvateľ rómskej osady, pán Marcinko, povedal: „V blízkosti rómskej osady je vykopaná jama a tam sa vyváža odpad z osady aj z obce. Za vývoz odpadu si platím a nedostávam ani vrecia na triedený odpad. Podľa môjho názoru na tom obecný úrad ušetrí... Odpad sa nám hromadí a tak ho sypem do fúrika a potom vyveziem na skládku v jame za osadou. Ale ide o neškodný odpad. Dá sa teda povedať, že za odvoz smetia platíme zbytočne. Je to len zaťažujúci výdavok pre rodinu," hovorí o spôsobe, akým sa s problematikou vyvážania vyrovnali v obci Čaklov. „Nerómovia chodia na úrad a vrecia si berú. Vraj si po ne máme chodiť aj my sami. Tak som si po ne raz bol. Vrecia mali, no jedna zo zamestnankýň úradu mi povedala, že bez prítomnosti starostu vrecia nemôže vydávať. Podľa mňa však nie je problém, ak si to zaeviduje. Hocikedy vidím že Rómovia popolnice nakladajú do fúrikov a vyvážajú do jamy. Popolnice síce obec vyváža, ako sa však zdá, treba ich vyvážať každý týždeň. V jednom dome žijeme traja a spolu platíme ročne 450 korún. Syn so svojou rodinou platí 750 korún. Podľa mňa je to veľa a malo by sa platiť len za číslo domu, čiže za popolnicu. Dieťa sa ešte len narodí a už musí platiť za odpad," kritizuje Marcinko.

3.2 Ako uviedol rómsky poslanec Obecného zastupiteľstva obce Zamutov, Ján Tancoš, každá rodina v obci dostala tri vrecia na triedenie odpadu. Je to možnosť ako triedením odpadu dosiahnuť zníženie poplatku zo 125 na 80 korún za osobu.

„Na začiatok sme rozdali plátené vrecia. Ak sa to uplatní, tak rozdáme vrecia na to určené. U Rómov som si však zatiaľ nevšimol, že by sa do akcie zapojili. Kto to pochopil, tak to robí a kto nie, tak odváža tam, kam predtým. Občania o tom boli informovaní niekoľkokrát prostredníctvom miestneho rozhlasu. Z približne 200 rómskych domov platí iba 10. Zaplatia, iba ak im z obecného úradu treba napríklad rôzne potvrdenia. Starosta nehľadá riešenie, problém je totiž v peniazoch," hovorí Tancoš. Odpad sa však napriek tomu, ako uviedol, vyváža pravidelne a nehromadí sa. Poplatky sa podľa jeho slov môžu uhradiť aj splátkami do konca roka.

4.1 V obci Jakubany už so separovaným zberom začínajú. "Uvažovali sme, že sa o to pokúsime aj v rómskej osade, no predpokladáme, že ak neplatia za vývoz, nebudú sa zapájať ani do separovaného zberu. Preto potrebujeme získať financie priamo na likvidáciu vzniknutého odpadu. Odpad sa nehromadí len preto, že likvidáciu platíme z obecných peňazí. Snažíme sa predísť vzniku epidémií," zdôvodňuje Anna Stempová, podľa ktorej bola problematika odpadu dlhé roky pre štát tabu. Ako uviedla, údajne sa vyvážalo kamkoľvek a čokoľvek. Súčasný zákon odpadoch mal byť podľa jej názoru prijatý už dávno. Avšak ako zdôraznila, Rómovia sa o odpad nemuseli starať dlhú dobu a odrazu od nich spoločnosť očakáva, že za rok sa ich návyky zmenia. V osade sú dva kontajnery.

4.2 V Rakúsoch sa boria s nedostatkom financií na likvidáciu odpadu. Ako povedal starosta, reálnu možnosť ako získať potrebné financie nevidí. "V rómskej osade vzniká obrovské množstvo odpadu. Systém triedeného odpadu v osade by si vyžadoval dlhodobejšiu prípravu ľudí. Celé roky boli zvyknutí na iný systém. Aj v obci, kde sme už so separáciou zberu začali, vidno, že ľudia potrebujú na zabehnutie ešte nejaký čas. Podmienky či priority, podmieňujúce čerpanie financií z Recyklačného fondu na riešenie problematiky komunálneho odpadu, sú podľa môjho názoru obmedzujúce. Ja potrebujem vyriešiť problém celej obce a v osade je separovaný zber nerealizovateľný. Obec je zadĺžená a nemá na doplatky za likvidáciu odpadu," hovorí. Dôležité teda podľa starostu je nájsť potrebné financie na likvidáciu odpadu v rómskej osade, nie len preto, aby predišiel hromadeniu odpadu, ale aby aj odľahčil finančnú zaťaženosť obce. V osade je 8 veľko-objemných kontajnerov, ktoré sa pravidelne vyvážajú na účet obce.

4.3 "Zaviesť separovaný zber je v obci Lomnička nemysliteľná vec. Odpad mi nikto z Rómov triediť nebude. Po naplnení kontajnery rýchlo vyvezieme. Obec však už na doplácanie nemá, neviem odkiaľ chýbajúce peniaze žiadať," sťažuje sa starosta. Hromadenie odpadu je veľmi rýchle. Obec by preto, ako starosta uviedol, potrebovala ešte tri kontajnery. K dispozícií má momentálne iba štyri.

4.4 V obci Čaklov začínajú s nepravidelným separovaným zberom odpadu, ale ako uviedla nemenovaná pracovníčka Obecného úradu Čaklov, Rómovia zatiaľ vrecia na separáciu odpadu nedostali. "Dôvodom je domnienka, že by pravdepodobne neboli schopní odpad triediť. V súčasnosti väčšina používa nádoby na smeti," uviedla pracovníčka. Ako dodala, nie všetci nerómovia si pre vrecia prišli, aj napriek tomu, že oznam o triedenom odpade zaznel niekoľko krát v obecnom rozhlase. "Ľudia si na to zatiaľ nezvykli," uviedla pracovníčka. Problém je, že v jednom dome býva viacero osôb a nádoba na smeti sa rýchlo zaplní.

4.5 V obci Žehra sa podľa vyjadrenia starostu s triedeným odpadom v rómskej osade neráta. "V ostatných obciach na to ľudia ešte nie sú pripravení, nieto ešte v rómskej osade. Skúsiť to môžeme, ale my nemôžeme robiť experimenty," zdôvodnil starosta svoje rozhodnutie. Ako zdôraznil, podľa jeho názoru sa schvaľujú zákony, ktoré situáciu ešte viac sťažujú. Vývoz jedného kontajnera stojí 10 až 12 tisíc korún. Pre zníženie váhy kontajnera sa neškodný a rýchlo rozkladajúci odpad nesmie vyhadzovať do kontajnera.

4.6 V obci Zamutov začali s programom separovaného zberu aj v osade. Počas júna malo prebehnúť aj verejné zhromaždenie pre informovanosť občanov. „Počítame s tým, že poplatok zo 125 korún na osobu sa realizáciou separovaného odpadu zníži na 80. Zníženie poplatku predpokladám na budúci rok. Keďže ešte len začíname, výsledky nie sú viditeľné," povedal starosta obce.

V kežmarskom okrese MVO Komunita - miesto pre každého zrealizovala projekt „Čisté osady" v rómskych osadách Veľká Lomnica, Rakúsy, Huncovce a Stráne pod Tatrami. Okrem súťaže o najčistejšiu osadu, zahŕňal aj šírenie osvety terénnymi pracovníkmi a lídrami rómskych komunít o dôležitosti platenia poplatkov za odvoz smetí. Cieľom projektu, ktorý po roku trvania v máji tohto roku skončil, bolo, ako uviedla Marta Kulíková projektová manažérka a riaditeľka, nájsť systém pravidelného

5.1 Bez samospráv to jednoducho nejde - Do procesu školenia, ako povedala Marta Kulíková, sa snažili vtiahnuť aj starostov obcí, keďže úspešná realizácia projektu sa zakladala aj na spolupráci s nimi. „Starostom sme sa snažili vysvetliť, že reálna kalkulácia nákladov na likvidáciu odpadu podľa počtu obyvateľov osady je výhodnejšia než 80 korunové poplatky za osobu. Sú nepostačujúce. Bol by to však oveľa vyšší poplatok a preto je potrebné zaviesť separovaný zber odpadu a prípadne aj kompostovanie a iné možnosti, ktoré sú finančne menej náročné. Bez spolupráce samospráv by sa však projekty zrealizovať nedalo," hovorí M. Kulíková. Dôležitá je ochrana zdravia. Pravidelnosť vývozov závisí aj od počtu kontajnerov. V niektorých osadách sa vyváža raz za dva, alebo tri týždne. „Je to dlhodobý proces. Nedá sa preto povedať, že pravidelnosť vývozov sme dosiahli v každej osade," uviedla Kulíková.

5.2 Kontajnery sú krátkodobým riešením - Kontajnery sú zatiaľ pre väčšinu rómskych osád prostriedkom uskladnenia odpadu. Majú však niekoľko nevýhod. Ako Kulíkova uviedla, dážď znásobuje váhu kontajnera a teda aj poplatok. Triedeným zberom odpadu sa dá predísť prepĺňaniu kontajnerov. Veľké kontajnery sú však podľa jej názoru iba krátkodobým riešením problému. V zime napríklad kontajner primrzne a vyviesť ho je možné až na jar. Našťastie, ako dodala, sa nákazy v zime nešíria. Najideálnejšie by podľa nej bolo, ak by každá rodina mala vlastnú smetnú nádobu. Pretože kontajnery sú najideálnejším semenišťom nákaz.

6.1 Jozef Krak, okresný hygienik, Kežmarok - „Veľká Lomnica mala problémy so zásobovaním pitnou vodou. Nedá sa vylúčiť, že s príchodom letných horúčav nahromadený odpad v rómskych osadách nebude mať vplyv na prípadný vznik infekčných ochorení. Tejto problematike preto z tohto pohľadu treba venovať zvýšenú pozornosť," vystríha J. Krak. V takomto prostredí, ako uviedol, prichádzajú do úvahy črevné ochorenia a vírusová hepatitída typu A ako aj úplavica – ochorenie, ktoré sa šíri v prostredí s nižším hygienickým štandardom. A osady ako Veľká Lomnica, Rakúsy, Huncovce či Stráne pod Tatrami majú podľa jeho vyjadrenia veľmi nízky hygienický štandard. Preto je podľa jeho slov nutné tento problém vyriešiť. Podľa J. Kraka majú predovšetkým obce veľké možnosti, aby v rámci verejno-prospešných prác tieto veci regulovali.

„Na jednej strane sa boríme so sťažnosťami na obce o neadekvátnom zvýšení poplatkov na osobu za zneškodňovanie komunálneho odpadu, na strane druhej sú ohlasy, že poplatky nedokážu pokryť reálne náklady obcí na zabezpečenie nakladania s odpadmi," hovorí M. Gojdičová. Ako dodala, MŽP SR preto na odstránenie viacerých nedostatkov, s ktorými sa v praxi stretávajú obce, ako aj občania, v pripravovanom návrhu novely Zákona o odpadoch č. 223/2001 Z. z., ktorý už prešiel verejným pripomienkovým konaním, navrhuje viaceré zmeny aj v tejto oblasti. V návrhu sa podľa vyjadrenia M. Gojdičovej odporúča množstvový zber a navrhujú sa aj mnohé iné zmeny. „V rómskych osadách s vyšším počtom obyvateľov vzniká problém s hromadením komunálneho odpadu. Ide o občanov zväčša sociálne odkázaných. Ak napríklad obec vyváža odpad z osady dvakrát do mesiaca a pre obyvateľov osady je to nepostačujúce, obec sa musí riadiť hygienickými predpismi. Intervaly vývozu odpadu majú byť v letnom období častejšie než v zimnom, pretože biologicky rozložiteľný odpad predstavuje riziko vzniku infekčných ochorení. V prípade, že intervaly vývozu sú nepostačujúce, vznikajú pri osadách čierne skládky a aj tam je riziko infekčných ochorení. Ak si obec nemôže z finančných dôvodov dovoliť vyvážať kontajner častejšie, v tom prípade je obec povinná zabezpečiť ďalší, aby zabránila hromadeniu sa odpadu v okolí kontajnerov. V prípade, že v rodinnom dome žije viacpočetná rodina a jedna smetná nádoba v rámci intervalov vývozu nepostačuje, obec by mala rodine prenajať ďalšiu smetnú nádobu alebo predať formou splátok pripočítaných k poplatkom za osobu v rámci poplatkov za komunálny odpad. Forma je už na rozhodnutí tej-ktorej obce," konštatovala Gojdičová. Podľa jej vyjadrenia obec robí službu občanovi, preto sa musí prispôsobiť aj jeho potrebám. Obec musí podniknúť také opatrenia, ktoré zabránia vznikaniu čiernych skládok. Ak obec nezabezpečí vývoz odpadu podľa reálnej potreby, nepriamo núti občana, ako M. Gojdičová upozorňuje, k vytváraniu čiernych skládok. Zabezpečenie všetkých spomínaných záležitosti si vyžaduje viac financií, tie však obciam chýbajú. „Aj v tomto prípade existuje riešenie, ktoré však obce takmer vôbec nevyužívajú. Pri zavedení separovaného zberu komunálneho odpadu môžu dostať z Recyklačného fondu za zhodnotené vyseparované zložky komunálneho odpadu peniaze. Aj na samotné financovanie zberu môžu dostať z fondu finančnú dotáciu. Potrebné je podať projekt adresovaný na Recyklačný fond," radila Gojdičová. Termín podávania projektov nie je obmedzený. Ako dodala, šancu má každá obec.

MVO sa v obci Raslavice v okrese Bardejov v spolupráci so starostom zaoberá problematikou komunálneho odpadu v rómskej osade. Projekt je v počiatočnej fáze. V osade je vysoká produkcia komunálneho odpadu. Výdavky na odvoz a likvidáciu sú podľa vyjadrenia Monoka veľmi vysoké. "Keďže najväčšou zložkou odpadu v osade sú podľa rozborov bioodpady, riešením súčasnej situácií môže byť zriadenie osadového kompostoviska, ktorého správcom by bola obec. Uvažuje sa aj o zavedení separovaného zberu. Podľa množstva a čistoty triedeného odpadu budú znižované poplatky za odpad. Kontajnery by mali byť časom zamenené KUKA nádobami, ktoré sú v obci už používané. V prvom rade je však v rómskej osade najdôležitejšia informačná kampaň. Cieľom je, aby pochopili podstatu a výhody vyplývajúce hlavne pre nich," zdôraznil. Kompost sa, ako uviedol, bude využívať na potreby obce s tým, že ďalšie kompostovisko by sa na dôkaz pozitívneho príkladu Rómov malo zriadiť aj v obci.