V Spišskom regióne plánovali výstavbu sociálnych bytov pre Rómov už tento rok. Kvôli nedostatku financií ju však presúvajú na rok budúci. Ide o rómske osady v Hrabušiciach, Chrasti nad Hornádom a v Žehre. V Žehre už v máji odovzdajú prvé sociálne byty, ktoré sa dostavali v minulom roku.

V okrese Michalovce plánuje Informačno- poradenské centrum so sídlom v Michalovciach rozšíriť zoznam rómskych komunít, v ktorých pôsobia aktivisti Komunitných rád o ďalších šesť. V súčasnosti pôsobia v Laškovciach, Žbinci a vo Vrbnici.

V Michalovciach pripravujú kultúrne podujatie k Medzinárodnému dňu Rómov, ktorý si pripomenieme 8. apríla. Medzi účinkujúcimi vystúpi aj rómske profesionálne divadlo Romathan z Košíc.

Od januára 2003 nadobudla účinnosť novela zákona č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa. Cieľom opatrenia je zvýšiť percento školskej dochádzky detí a docieliť, aby rodičia dôslednejšie dohliadali na dochádzku svojich detí. Na základe uplatňovania opatrenia v praxi vznikla polemika, či opatrenie naozaj efektívne rieši problém so školskou dochádzkou, prevažne rómskych detí. Rómske deti na mnohých miestach výrazne prispievajú k vykazovaným počtom neospravedlnených hodín. Podľa názoru odborníkov z oblasti školstva by sa mal zmeniť školský systém, v ktorom chýba priestor na motiváciu a tvorivosť dieťaťa. Riešiť preto podľa ich názoru treba príčiny nie dôsledky.

Zákon v pôvodnom znení ustanovoval, že v prípade ak rodič, alebo iná oprávnená osoba nevyužíva prídavok na dieťa pre jeho výchovu a výživu, má príslušný okresný úrad právo pozastaviť vyplácanie prídavku a poukázať ho ďalšej oprávnenej osobe alebo obci, ktorá na seba túto úlohu prevezme. Tento zákon bol novelizovaný zákonom č. 658/2002 Z. z. o dôvodoch na zastavenie prídavku na dieťa. Poberateľom prídavku sa môže týmto stať aj iná oprávnená osoba či obec, a to v prípade, ak dieťa zanedbáva povinnú školskú dochádzku. Obec, ako osobitný príjemca, môže poskytnuté financie použiť na stravu, nákup školských pomôcok a iné základné potreby dieťaťa.

Postup v praxi vyzerá nasledovne:

- škola na základe neospravedlnených vyučovacích hodín dieťaťa, ktorých musí byť viac ako 15 v kalendárnom mesiaci, podáva oznámenie obci podľa trvalého bydliska dieťaťa.

Študentky katedry rómskej kultúry v Nitre, ktoré pracujú s rómskymi deťmi z osady v Hermanovciach v komunitnom centre ako aktivistky Nadácie Milana Šimečku (NMŠ), dokázali, že motivácia je pre rómske dieťa veľmi dôležitá. „Tieto deti nechápali, prečo by vlastne mali chodiť do školy, lebo im to nik nevysvetlil. Až po našom príchode sa dozvedeli, že aj oni môžu študovať na stredných školách. Ak by sa im v škole venovali a snažili sa ich k vzdelaniu motivovať tak, ako to od roku 2001 robíme my, rómske deti by mali o školu podstatne väčší záujem a nemuseli by sme riešiť problém so školskou dochádzkou,“ uviedla Pavla Tománková, aktivistka NMŠ. Intenzívnym záujmom a motiváciou rómskych detí sa im podarilo dosiahnuť, že minulý rok odišli na stredné odborné učilištia tri rómske deti a na budúci rok k nim pribudne ďalších sedem. V histórii hermanovskej rómskej osady takýto úspech nemá obdobu.

Dôsledkom jazykovej bariéry medzi rómskym dieťaťom a učiteľom sa škola podľa Tománkovej stáva pre rómske dieťa prostredím, kde sa cíti dezorientované a demotivované. Na ZŠ v prímestskej časti Vranova nad Topľou zvanej Čemerné väčšina detí nerozumie výkladu učiva, pretože nerozumie slovenskému jazyku. Prítomnosť rómskeho asistenta na hodinách podľa zástupcu riaditeľa nie je však nutná. Jeho pomoc využívajú iba na styk s rodičmi. Už na začiatku roka, kedy diskutované opatrenie začalo platiť, evidovali viac ako 10 prípadov záškoláctva. Rodičov upovedomili v spolupráci s rómskym asistentom. 

Jeden z problémov, ktorý sa týka najmä sociálne najslabších rómskych komunít, je rozsiahla segregácia. Niektoré osady sú od obce a škôl značne vzdialené. Potvrdzuje to aj štúdia Štátneho fakultného zdravotného ústavu SR realizovaná v spolupráci s UNICEF a Nadáciou INFOROMA pod názvom „Zdravotný stav detí a žien žijúcich v chudobných komunitách SR“. Výskum prebiehal v rokoch 2001 až 2002 na vzorke 1874 domácností, prakticky vo všetkých okresoch SR. Ako štúdia konštatuje, obyvatelia chudobných komunít sú teritoriálne, fyzicky, vzdelanostne i kultúrne marginalizovaní. Štúdia ďalej uvádza, že 16 % rómskych detí chudobných komunít sa musí dostať do školy pešo a cesta im trvá takmer pol hodiny. Konkrétny prípad ponúka aj základná škola na Železiarskej ulici v obci Ťahanovce pri Košiciach, kde dochádzajú okrem rómskych detí zo sídliska aj rómske deti zo segregovanej osady zvanej Demeter. Tieto deti sa podľa vyjadrenia zástupkyne riaditeľky školy Marty Šmihulovej na počte neospravedlnených hodín podieľajú najväčšou mierou.

Ako uviedla P. Tománková, zriadenie osobitného príjemcu, ktorým by sa mala stať obec, prináša aj niekoľko komplikácií. Niektoré obecné úrady musia na riešenie tejto agendy zamestnať ďalšiu administratívnu pracovnú silu. Pre obce to znamená ďalšie finančné náklady. Potvrdzujú to aj niektoré prípady z monitoringu MPSVR SR, ako napríklad v Rudňanoch v okrese Spišská Nová Ves.

A - počet vydaných rozhodnutí o zastavení poskytovania prídavku na dieťa

B – počet detí, ktorých prídavok bol poukázaný osobitnému osobitnému príjemcovi

Ako uvádza Viera Šándorova, pracovníčka oddelenia národnostného školstva pri Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave, na západnom Slovensku existujú školy, ktoré sa o dochádzku rómskych detí nijako výrazne nezaujímali. Medializovať počet neospravedlnených hodín a podporovať možnosť, aby tieto finančné prostriedky adekvátnejšie využívala škola, začali až po prijatí novely zákona o prídavku na dieťa. Podľa vyjadrenia Dagmar Horváthovej, učiteľky SOU strojárskeho v Michalovciach, mnohí učitelia z humánnych dôvodov uprednostňujú pohovor s rodičmi. „Učitelia to robili pred prijatím novely a robia to aj teraz. Na jednej strane sa obávajú konfliktov s rodičmi a na druhej strane učitelia/-ky váhajú zobrať rodine aj to málo peňazí, ktoré od štátu dostáva.“ Podľa skúsenosti Valérie Gärtnerovej riaditeľky ZŠ v Podhoranoch, kde je viac než 50 % rómskych detí, sa neospravedlnené hodiny iba nahrádzajú ospravedlnenými. Rodičia využívajú právo ospravedlniť dieťa z rodinných dôvodov, alebo ospravedlnením od lekára. 

Problém, ktorý V. Šándorová pri aplikácii opatrenia v praxi vidí, je to, že nebol ustanovený nezávislý mechanizmus kontroly, ktorý by pravidelne prihliadal na využitie prídavku zo strany obce a vedeniu kontroly okresným úradom, ktorý dohliada na použitie financií. V prípade neadekvátneho použitia financií by tak mohol včas vyzvať okresný úrad k náprave. Zároveň by sa tak predišlo zneužitiu poukázaných finančných prostriedkov tak, ako sa to už v minulosti v súvislosti s osobitným príjemcom stalo. Osobitný príjemca časti sociálnych dávok je používaný aj v prípade neplatičov nájomného a zanedbania starostlivosti o dieťa. Osobitným príjemcom sa môže stať obec, mestská časť, alebo obchod s potravinami. V tomto prípade existujú dve formy: lístkový systém, alebo prevedenie časti sociálnej dávky na účet príslušného obchodného domu potravín, v ktorom si poberateľ sociálnej dávky nakupuje tovar z limitovaného účtu. V niektorých prípadoch však došlo k zneužitiu osobitného príjemcu z dôvodu odkázanosti občana iba na jeden či dva obchody. V Trebišove si majiteľ obchodu ako osobitný príjemca prirátaval k cene tovaru prirážku. V prípade lístkového systému si majitelia ceny tovaru zaokrúhľovali na vyššie ceny. V roku 2002 proti zavedeniu osobitného príjemcu protestovali aj obyvatelia Luníka IX, mestskej časti Košíc. Obávali sa, že odobratím prídavku na dieťa, či sťahovaním dlhu za nájom, nebudú mať v prípade ochorenia dieťaťa na lieky a výdavky s tým spojené. Zároveň sa obávali, že stratou časti sociálnej dávky sa obmedzí aj ich možnosť vycestovať zo sídliska do iných obcí či miest. V prípade zriadenia osobitného príjemcu (umožňuje aj lístkový systém) v súvislosti so školskou dochádzkou, sa preto dajú predpokladať rovnaké riziká. V. Šándorová sa preto obáva, že sankcionovanie zhorší finančnú situáciu mnohých rómskych rodín a zníži aj životnú úroveň rómskych rodín strednej vrstvy. Zníženie životnej úrovne rodín bude mať podľa jej presvedčenia negatívny vplyv na školskú dochádzku rómskych detí.

Podľa V. Šándorovej zabezpečenie teplej stravy pre dieťa a „naháňanie strachu rodičom“ nie je adekvátnym riešením problematiky vzdelávania a školskej dochádzky. Aj podľa V. Gärtnerovej sa problematika vzdelania najmä rómskych detí nedá riešiť týmto spôsobom. Cieľom je, podľa jej názoru, rómske deti vzdelať a nie ich v škole iba mať. Podľa Branislava Baláža, špeciálneho pedagóga z Ministerstva školstva SR a bývalého splnomocnenca vlády SR pre riešenie problematiky chudobných komunít, sa osobitný príjemca v minulosti osvedčil tak, že deti navštevovali školu kvôli jedlu, čo podľa neho nie je správnou motiváciou. Učiteľ si ich musí získať spôsobom vyučovania. Ako povedal, motivácia je osveta a trpezlivosť. Súčasné opatrenia podľa odborníkov z oblasti školstva a rómskej problematiky neriešia príčiny zanedbávania školskej dochádzky. Podľa V. Šándorovej by sa na základných školách mala presadiť aj výučba v rómskom jazyku. V. Gärtnerová verí, že motivácia, s akou prichádza MPSVR v rámci navrhovanej Stratégie podpory rastu zamestnanosti na základe reformy sociálneho systému a trhu práce, zvýši percento školskej dochádzky oveľa viac, než metóda sankcií a trestu. Podľa navrhovanej stratégie by sa k základnej sociálnej dávke, ktorá by mala byť pre všetky cieľové skupiny rovnaká, mali prirátavať príplatky za účasť na aktivačných činnostiach vrátane (ďalšieho) vzdelávania, príplatok na bývanie a v konečnom dôsledku aj príplatok pre rodiny s deťmi navštevujúce školu, alebo predškolské zariadenie. Princíp posledného príplatku spočíva v tom, že ak dieťa navštevuje školu pravidelne, aj príplatok k základnej sociálnej dávke by mal byť vyšší. Podľa B. Baláža musia byť trest a odmena na oboch stranách rovnako vyvážené. Dôležité je aj vytvorenie konkurenčného priestoru pre školy. Ak by bola financovaná podľa počtu žiakov, snažila by sa skvalitniť vyučovací proces tak, aby bola pre dieťa najvýhodnejšia a najzaujímavejšia.