Kontakt >> Mária Húšová * husova@governance.sk * 0905 841 001 www.rpa.sk www.governance.sk

Analýza poskytuje údaje z terénu ku konkrétnym problémom rómskych komunít za účelom informovania tvorcov verejnej politiky. V záverečnej časti vždy prináša reakcie členov terénnej i mimoterénnej skupiny, ktorých sme poprosili o vyjadrenie k nami spracovaným údajom.

Príčiny absencie rómskych detí v materských školách a ich dôsledky

Predškolská príprava, oficiálna a štátom ponúkaná, a hlavne odborná socializácia v materských školách (MŠ), je zo strany Rómov, či obyvateľov takzvaných chudobných komunít, málo využívaná. Vyplýva to aj zo zistení štúdie Štátneho fakultného zdravotného ústavu SR realizovanej v spolupráci s ďalšími nižšie menovanými organizáciami. Podľa ich zistení je napríklad návštevnosť MŠ deťmi z takzvaných chudobných komunít nasledovná: u trojročných 1,4%, u štvorročných 8,8%, u päťročných 13,8%, u šesťročných 31,9%.

Podľa vyjadrenia hovorkyne ministerstva školstva (MŠ SR) Michaely Dobošovej, ministerstvo má záujem na tom, aby čo najviac detí navštevovalo materské školy, predovšetkým posledný rok predškolskej výchovy považuje ministerstvo za dôležitý. „Určite však ministerstvo neplánuje pristúpiť k zavedeniu povinnej predškolskej výchovy detí. Ak sa zistí, že dieťa pri zápise do základnej školy nedosahuje tzv. školskú zrelosť, je odporúčané na diagnostikovanie do pedagogicko-psychologickej poradne. Na základe výsledkov takéhoto vyšetrenia sú možnosti buď odložiť povinnú školskú dochádzku, alebo prijať žiaka do nultého ročníka základnej školy, alebo zaradiť do špeciálnej základnej školy. To však vždy iba so súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa,“ vyjadrila sa hovorkyňa MŠ SR M. Dobošová. Ako zdôraznila, žiaci sa do špeciálnej základnej školy zaraďujú z dôvodu ich zdravotného postihnutia, nie na etnickom či inom princípe.

Podľa slov pani Marcely z Mäsiarskej ulice, deti z tejto oblasti nemajú predškolskú prípravu a končia v ŠZŠ. "V ZŠ ma upozornili, že ak môj syn neabsolvuje predškolskú prípravu, môže sa stať, že v prípade, ak nebude ovládať slovenský jazyk, museli by ho zaradiť do Špeciálnej základnej školy (ŠZŠ)," uviedla. Ich deti však musia dennodenne čeliť aj inej nepríjemnej realite. "Vzťahy v škole medzi našimi a nerómskymi deťmi sú problematické. Nevedia spolu vychádzať. Podľa mňa tento problém tkvie práve v tom, že na oboch stranách chýba návyk k spolužitiu - k tolerancii," domnieva sa pani Marcela. Rómske deti z Mäsiarskej ulice sú podľa nej uzavretejšie a chýba im pocit rovnocennosti s nerómskymi deťmi.

Pani Zlatica z Mlynárskej ulice v Košiciach má zasa inú skúsenosť. Obe deti, ktoré absolvovali predškolskú prípravu len čiastočne, nemali kvôli pôvodu problémy v škôlke, ale na ZŠ. Tam je podľa nej netolerancia detí omnoho väčšia a má aj iné formy. "V škole dcére nadávajú, že je iná a je cigánka," hovorí pani Zlatica. Podľa A. Zajaca, rómskeho lídra a člena poradného zboru pri Mestskom úrade Trebišov, sa na rozsahu tolerancie a schopnosti chápať a akceptovať rozdiel farby pleti a kultúry Rómov výraznou mierou podieľa aj spoločná predškolská príprava. Segregácia škôlok na rómske a nerómske podľa jeho presvedčenia problematiku spolunažívania iba zhoršuje. Ako zdôraznil, svoje dieťa by do segregovanej rómskej škôlky nikdy nedal.

Podľa psychologičky E. Balonovej, rómske deti, ktoré prichádzajú do prvého ročníka bez predškolskej prípravy, trpia nedostatkami ako sú: chudobná slovná zásoba, slabá jemná motorika, slabé všeobecné vedomosti, deti nepoznajú farby, nevedia počítať ani do päť. V neposlednom rade, ako uviedla, nemajú prehľad v najzákladnejších udalostiach a faktoch, ktoré ich obklopujú. Chýba im „návyk" psychicky pracovať a vypracované sociálne normy správania. „Zlý štart dieťaťa v ZŠ je začiatkom reťazca, ktorého koncom často býva neukončené základné vzdelanie, nemožnosť uplatniť sa na trhu práce a problémy s jeho sociálnym začlenením," upozorňuje na dôsledky chýbajúcej školskej prípravy rómskych detí E. Balonová. Ako dodala, v obci Zborov má v nastávajúcom školskom roku nastúpiť viac ako 30 rómskych detí, všetky však bez predškolskej prípravy.

S problémom nepripravenosti detí sa podľa slov A. Zajaca boria aj v Trebišove. Ako uviedol riaditeľ Základnej školy v Boliarove Peter Ferko, tunajšie deti nevyhnutne potrebujú zaškolenie v materskej škole, pretože ich materinským jazykom je rómčina a väčšina detí po príchode na základnú školu neovláda slovenský jazyk, čo spôsobuje ich neskoršie zaostávanie vo vzdelávacom procese. Jednotriednu ZŠ v Boliarove navštevuje v súčasnosti 41 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. V budúcom školskom roku bude nultý ročník podľa P. Ferka navštevovať 11 žiakov, z toho iba 5 zaškolených v materskej škole.

V okrese Veľký Krtíš, podľa informácií Komunitného centra menšín so sídlom vo Veľkom Krtíši, absolvuje predškolskú prípravu iba malé percento rómskych detí. Dôvodom je takmer 90%-ná nezamestnanosť občanov rómskeho pôvodu, ktorí podľa informácií komunitného centra vo veľkej miere nemajú na zaplatenie obedov detí v materskej škôlke. Podľa riaditeľky MŠ v Boliarove v okrese Košice-okolie Ivety Červenej hrozí zrušenie škôlky v dôsledku nízkeho počtu prihlásených detí. Príčinou však nie je, ako uviedla, ani tak nedostatok detí v predškolskom veku, ako zlá finančná situácia Rómov v obci. Podľa jej slov, učitelia MŠ pravidelne navštevujú rómsku osadu v obci a presviedčajú rodičov, aby svoje deti prihlásili do materskej školy. V materskej škole je prihlásených okolo 19 detí, avšak mnohé ju, práve z finančných dôvodov, nenavštevujú pravidelne.

Podľa vyjadrenia Nataše Slobodníkovej, krajskej poradkyne pre rómsku problematiku pri Krajskom úrade Banská Bystrica, je v Banskobystrickom kraji percento návštevnosti rómskych detí v materských škôlkach takmer mizivé. Príčinou sú finančné problémy a skutočnosť, že nezamestnanosť rómskych matiek je takmer 100%-ná. Keďže môžu byť celý deň doma, majú čas sa o deti postarať. Okrem toho, ako N. Slobodníková uviedla, matky rodín v sociálnej núdzi by za stravu dieťaťa v MŠ zaplatili na mesiac okolo 500 korún, pričom však v prepočte za tú istú sumu dokážu nasýtiť celú rodinu. Ak je v rodine viac detí v predškolskom veku, rodina platenie materskej škôlky už vôbec finančne nezvláda.

Sú však aj prípady, kedy žiadne deti z rómskej komunity predškolskú prípravu neabsolvujú. Deje sa tak napríklad v takmer trojtisícovej rómskej osade v Trebišove, kde rómske deti nenavštevujú žiadnu materskú škôlku. Podľa vyjadrenia Andreja Zajaca, miestneho rómskeho lídra a člena poradného zboru pri Mestskom úrade, aj tu je dôvodom nedostatok financií potrebných na výdavky spojené s materskou škôlkou. Nedostatok finančných prostriedkov rodín sa podpísal aj pod stopercentnú absenciu rómskych detí v materskej škôlke v Slovenskej Volovej v okrese Humenné. Ako uviedla riaditeľka MŠ Jana Sokolová, v žiadnom prípade sa tu nejedná o nezáujem rómskych rodičov. "Mám tri deti. Dve z nich chodili do škôlky iba čiastočne, tretie už do škôlky nemôžem dať, pretože finančne nestačím," rezignovala Zlatica Synová z Košíc.

Zdroj: krajské úrady a rodičia

Podľa vyjadrenia Edity z Košíc (sídlisko Nad Jazerom) má s umiestnením svojich dvoch synov výrazný problém. Ani jeden z nich zatiaľ predškolskú prípravu neabsolvoval. "Na prihlásenie syna do škôlky mám nepríjemné spomienky nielen ja, ale aj môj synček. Zámerne som so sebou zobrala aj dve nerómske priateľky. Dúfala som, že to bude svedčiť o mojej serióznosti... Pre syna sa však z dôvodu preplnenia stavu jedno miesto už nenašlo. Synček sa medzi tým zamiešal medzi škôlkarov a keďže sa začali hrať, odísť sa mu pravdaže nechcelo. Predviedol riadnu scénu. Ani to však riaditeľkou nehlo - v škôlke nie je ani jedno rómske dieťa," hovorí Edita, ktorá chcela svojho syna umiestniť do neďalekej škôlky na Družicovej ulici. Ako uviedla, rómske deti v škôlke údajne jednoducho nechcú. Predpokladá, že tak činia z obáv pred neochotou či neschopnosťou rómskych rodičov platiť. Edita hľadá vysvetlenie vo vlastných úvahách. "Ak sa už v minulosti s takýmto prípadom aj stretli, nie je to dôvod, aby nás zavrhli všetkých. Ja s platením problém nemám", hovorí Edita. Aj po viacerých pokusoch na iných škôlkach sa stretla s neúspechom a s rovnakou odpoveďou: "máme preplnené". A to, ako povedala, na odradenie od ďalšej snahy stačí. Ako ďalej uviedla, na sídlisku je z dôvodu neprijatia dieťaťa do materskej škôlky rozhorčených údajne viacero rómskych rodičov. Podľa Edity jej syn nepotrebuje odstrániť jazykovú bariéru, ale pokladá za dôležité, aby malo dieťa vzor a motiváciu na úrovni svojich rovesníkov. „Kedysi sme museli a mohli bez problémov chodiť do škôlky všetci. Nerozumiem, prečo by sa aj dnes nemohli rómske a nerómske deti hrať spolu," hovorí pani Edita.

Z rovnakého dôvodu materskú škôlku nenavštevuje aj syn pani Marcely z Mäsiarskej ulice v Košiciach, kde v malej lokalite vo veľmi zlých životných podmienkach žije viac ako sto ľudí, z čoho väčšinu tvoria deti. "Povedali, že už majú plné. Či hovorili pravdu som nezisťovala a hľadala som iné škôlky, ale nepochodila som. Povedia vám, že je plné a hotovo. Ani v jednej som rómske deti nevidela. Podľa môjho názoru nechcú naše deti, pretože sa obávajú, že nerómski rodičia by svoje deti preložili na inú MŠ," uviedla pani Marcela. Podľa jej slov odporúčanie pedagogickej psychologičky síce znelo, aby s predškolskou prípravou ešte počkala, no pani Marcela verí, že najlepšie bude, ak sa jej syn začne zaúčať už teraz. Podľa jej názoru sa naučí skôr po slovensky a aj jeho mentálny vývoj postúpi oveľa skôr dopredu. Deti žijúce v tejto lokalite, ako uviedla, neovládajú slovenský jazyk veľmi dobre a preto by im príprava iba pomohla. Škôlku však nenavštevuje ani jedno.

Pani Etele, z inej časti sídliska Nad Jazerom, trvalo tri roky, kým sa jej podarilo dostať syna do škôlky. "Vždy tvrdili, že nemajú miesto... Môj syn má veľmi svetlú pokožku, svetlé vlasy a je veľmi inteligentný. Predpokladám, že dôvodom ich terajšieho rozhodnutia bolo, že nie je poznať, že ide o rómske dieťa," uviedla pani Etela. Podľa jej tvrdenia sa do materskej škôlky okrem jej syna dostalo už iba jedno rómske dieťa, rovnako nerómsky vyzerajúce.

Podľa pracovníčky MŠ v Košiciach na Družicovej ulici, budú mať v tomto školskom roku pravdepodobne asi dve, alebo tri rómske deti. V minulosti mali podľa jej slov približne rovnaký počet rómskych detí. Išlo o deti zo strednej spoločenskej vrstvy rómskych komunít. Podľa pracovníčky príčinou nízkeho počtu rómskych detí v ich škôlke, napriek vysokému počtu rómskych detí na sídlisku Nad Jazerom je, že väčšina rómskych rodičov prihlási dieťa do MŠ na ulici Galaktickej. Tá sa nachádza na tom istom sídlisku. Podľa ďalších slov pracovníčky v prípade záujmu rómskych rodičov o umiestnenie dieťaťa do škôlky na Družicovej ulici nie je žiaden problém, ak škôlka ešte kapacitne postačuje.

Podľa informácií pracovníčky MŠ na Budapeštianskej ulici na sídlisku v Ťahanovciach, v Košiciach, je kapacita škôlky už naplnená. Zo 150 detí nie je ani jedno rómskeho pôvodu. Ako uviedla, v prípade, že by však záujem v čase voľných miest bol, určite by rómske dieťa prijali. Rómske deti sa do ich MŠ hlásia približne v intervale raz za 4 roky, a to v počte najviac tak 2 -3. Podľa jej názoru je príčinou finančný problém rómskych rodín.

Nezanedbateľným percentom sa na absencii rómskych detí v materských škôlkach podieľa aj segregácia rómskych komunít, čo v praxi znamená nedostupnosť materských škôlok a ostatných zariadení.

V prípade rómskych osád sa jedná o komunity, ktoré spĺňajú kritériá chudoby, a teda patria do skupiny takzvaných chudobných komunít (CHK). Uvádza to štúdia Štátneho fakultného zdravotného ústavu SR, realizovaná v spolupráci s UNICEF a Nadáciou Inforoma pod názvom "Zdravotný stav detí a žien v chudobných komunitách v SR". Výskum realizovali prakticky vo všetkých okresoch v rokoch 2001 až 2002 na vzorke 1874 chudobných domácností.

Správa uvádza, že 66% až 71% detí sa dostane pešo za priemerne 15-18 minút (štandardná odchýlka 12 minút) do školy či škôlky. Pre 16% detí je škola ďalej ako pol hodiny pešo a 30% detí cestuje do ZŠ 15-20 minút, pričom sú viazané na grafikon verejnej dopravy (dlhé čakacie doby v nevyhovujúcich podmienkach, v SR školské autobusy v užšom slova zmysle neexistujú). Fyzická a geografická marginalizácia sa prejavuje aj v dostupnosti zariadení a služieb. V správe sa ďalej uvádza, že oficiálna, štátom ponúkaná a hlavne odborná socializácia v MŠ je málo využívaná. Návštevnosť detí z chudobných komunít v MŠ je extrémne nízka. U 3-ročných je to 1,4%, u 4-ročných 8,8%, u 5-ročných 13,8% a u 6-ročných 31,9%. Celkový priemer za SR je však okolo 80%. Príčiny sú subjektívne aj objektívne. Podľa správy sa na nízkom percente detí CHK navštevujúcich MŠ podieľajú nasledovné faktory:

• nezamestnanosť (V tejto situácii sú rodičia doma a myslia si, že sa o deti postarajú aj

• nepovažujú za vhodné platiť za starostlivosť mimo domu
• relatívne veľká vzdialenosť do škôlky
• nízke vzdelanie rodičov, ktoré znižuje vnímanie významu vzdelania pre ich deti
• citové väzby medzi rodičmi a deťmi
• rómski rodičia môžu mať obavy zveriť dieťa cudzej osobe - učiteľke.

Vplyv segregácie na dochádzku do MŠ či ZŠ potvrdzuje aj Marta Šmihulová, zástupkyňa riaditeľa na ZŠ Železiarska (obec Ťahanovce, okres Košice). Podľa jej vyjadrenia rómske deti, ktoré bývajú medzi majoritou nemajú v škole podstatnejšie problémy. Problémy s dochádzkou, ako uviedla, majú najmä tie deti, ktoré bývajú segregovane od sídliska a majority. Aj podľa zistených faktov, ako uvádza Eva Balonová, riaditeľka Pedagogicko-psychologickej poradne v Bardejove, sa na schopnosti rómskeho dieťaťa zvládnuť požiadavky ZŠ, výraznou mierou podieľa segregácia rómskych komunít od ostatného obyvateľstva. Deje sa tak podľa jej slov najmä na dedinách, kde rómske deti žijú v izolovaných osadách. Ako príklad uvádza obce Cigeľka, Zborov a Hrabské. Ako ďalej uviedla, chýba im systematická príprava na ZŠ v rodine a MŠ nenavštevujú. Ak aj áno, tak nepravidelne. Tieto deti nie sú podľa jej vyjadrenia zďaleka schopné v 6 rokoch svojho života zvládnuť požiadavky ZŠ.

Podľa A. Zajaca z Trebišova, rómske deti žijúce integrovane v meste materskú škôlku na ulici Gorkého viac-menej navštevujú. Ide však o takmer čisto rómsku škôlku. Postupne ju navštevuje čím ďalej, tým menej nerómskych detí. V rómskej osade kedysi stála MŠ, no tú už zbúrali. Do mesta by podľa jeho slov nedochádzalo ani jedno dieťa z osady.

4. Reakcie

MŠ na Luníku IX vznikla pred 7 rokmi. Do roku 1996 sa na sídlisku nenachádzala žiadna materská škôlka. Rodičom údajne chýbala osveta a pochopenie zmyslu predškolskej prípravy pre ďalší život dieťaťa a ich samotných. Potrebovali vidieť výsledky. Po zaškolení prvých detí však prišlo aj prvé ovocie - predškolská príprava sa stala tradíciou rómskych rodín. "Rodičia si uvedomujú, že dieťa má tak v ZŠ oveľa menej problémov a rodič sa s ním toľko netrápi. Najprv sme mali len jednu triedu. Teraz máme až 5. Museli sme si najprv vybudovať imidž, aby nás spoznali a aby ich to zaujalo. V rodine deti pri všetkej snahe nedokážu naučiť všetkým potrebným zručnostiam. Jedným z najdôležitejších aspektov úspechu je skutočnosť, že škôlka nie je spoplatňovaná. Rodičia uhradia iba dobrovoľný desaťkorunový poplatok. To však spôsobuje finančné problémy škôlke," uviedla A. Klepáčová. Nezastavilo ju to však pred ďalšími plánmi. "Rok zaškolenia je málo. V súčasnosti zaškoľujeme iba 5–6-ročné deti. Chceli by sme začať však už od ich troch rokov. Na sídlisku je asi 180 detí vo veku 5-6 rokov, tie sú prvoradé. Ak budeme kapacitne stačiť, v tom prípade zoberieme aj mladších," plánuje A. Klepáčová. Ako povedala, zámerom je pripravenosťou detí znížiť počty detí v ŠZŠ. Deti prichádzajúce do MŠ podľa jej slov zaostávajú za deťmi v ich veku, ale s absolvovanou predškolskou prípravu, najmä v hygienických návykoch, sebaobslužných návykoch, v ovládaní slovenského jazyka, ako aj po inteligenčnej stránke. "Začíname s výukou vedomostí asi tak trojročného dieťaťa. Niečo sa dobehnúť dá, niečo nie. Spolupracujeme aj s učiteľkami na ZŠ. Tie nás pravidelne informujú o výsledkoch žiakov - absolventov našej škôlky. Radia nám, na čo sa pri výchove zamerať. Pred zriadením škôlky suplovali nulté ročníky na ZŠ. Podľa učiteliek je však medzi deťmi s predškolskou prípravou a bez nej veľký rozdiel. Prostredie a výchovný proces MŠ je pre dieťa oveľa prijateľnejší a vhodnejší než nultý ročník nachádzajúci sa priamo v priestoroch školy," hovorí A. Klepáčová. Na začiatky spomína s radosťou. "Predtým sa im nikto nevenoval a nemalo ich čo motivovať. Začínali sme so 16-18 deťmi. V súčasnosti je ich viac ako 100. Evidujem prihlášky už aj dva roky vopred," pochvaľuje si Klepáčová. Ako radu odporúča dôraz na motiváciu pri zápise dieťaťa do MŠ. Ten by sa mal stať tradíciou MŠ. "Má to byť výnimočná a významná slávnosť. Rodičia si to zapamätajú a zapíšu aj iné dieťa. MŠ by mali o deti bojovať zaujímavosťou a lákavým prístupom pre dieťa tak, ako aj pre rodiča. Ukážte dieťaťu, ako sa u vás môže hrať a rodičovi, ako sa o jeho dieťa postaráte. Dieťa si skôr privyká. V prípade zaostalých komunít je to veľmi dôležitý postup," radí Klepáčová. Ako ďalej uviedla, rómski rodičia ich prácu kontrolujú a zaujímajú sa o ňu. Pre prehĺbenie vzájomných vzťahov častokrát organizuje spoločné aktivity pre deti a matky. V prípade, že sú s prácou a výsledkami škôlky spokojní, dobrá správa sa v rómskej komunite šíri veľmi rýchlo a motivuje aj ostatných rodičov.

"Štát podľa môjho názoru ešte stále nemá jasnú stratégiu ďalšieho vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Pomoc sa črtá cez získavanie rôznych grantov, tie sú však časovo ohraničené, často nemajú ďalšiu nadväznosť," poukazuje na nedostatky E. Balonová. Ako ďalej zdôraznila, riešenia závisia od iniciatívy jednotlivcov a chýba systémovosť. "Vzhľadom na to, že mnohé kompetencie prechádzajú na samosprávu, dôležitá bude aj ich iniciatíva a iniciatíva riaditeľov konkrétnych škôl s vysokým počtom sociálne znevýhodnených žiakov. Napríklad na budúci školský rok sa v obci Zborov pripravuje projekt, ktorý bude zameraný na pomoc rómskym žiakom, ktorí nenavštevovali MŠ, aby rýchlejšie nadobudli zručnosti potrebné na zvládnutie učiva prvého ročníka," uviedla E. Balonová.

V prípade zápisu väčšieho počtu rómskych detí do MŠ sa v Slovenskej Volovej uvažuje o vytvorení samostatnej triedy. Tá by však mala podľa jej slov slúžiť predovšetkým matkám, ktoré by sa mali do výchovno-vzdelávacieho procesu svojich detí zapájať v rámci projektu Matka a dieťa. "Koľko rómskych detí bude naše zariadenie v budúcom školskom roku navštevovať, zatiaľ nevieme. Do úvahy pripadajú zatiaľ dve deti. V prípade, že by nenastúpilo ani jedno rómske dieťa, budeme sa snažiť, aby sa zúčastňovali aj s matkami na aktivitách, ktoré pre nich pripravíme. Takže by nemuseli škôlku navštevovať pravidelne. Do procesu plánujeme zapojiť aj rómsku asistentku, ktorá prejde zaškolením. S ňou a v spolupráci s rómskymi matkami, by sme tieto deti pripravovali na vstup do školy," uviedla Sokolová. Ako však dodala, predtým bola snaha motivovať rómske matky k zaradeniu dieťaťa do predškolskej prípravy len na náhodných stretnutiach s rómskymi matkami. Teraz sa ich budú snažiť presviedčať intenzívnejšie. Program Matka a dieťa finančne zastrešuje PHARE program pod názvom - Zlepšenie podmienok sebarealizácie Rómov vo vzdelávacom systéme. V rámci tohto programu bola pre MŠ v Slovenskej Volovej schválená finančná dotácia, ktorá bude v priebehu roka 2003 schválená aj dalším vybraným MŠ s rómskymi deťmi.

Podľa našich odborných poznatkov, výskumov a skúseností sú príčiny absencie rómskych detí v materských školách veľmi rôznorodé, závislé od regiónu a najmä od konkrétnej rodiny. Vzhľadom na slovenskú legislatívu je to, či a od akého veku bude dieťa navštevovať materskú školu, v plnej miere závislé od rodičov alebo zákonných zástupcov dieťaťa. Z tohto hľadiska môžeme príčiny absencie rómskych detí v materských školách definovať v nasledujúcich okruhoch:

• strach nechať dieťa v cudzom prostredí,
• nedôvera voči inštitucionalizovanému vzdelávaniu,
• vysoká nezamestnanosť matiek a z toho vyplývajúca možnosť nechať dieťa doma,
• podceňovanie potrebnosti predškolskej výchovy,
• finančné problémy – neschopnosť, prípadne neochota platenia poplatkov na čiastočnú úhradu neinvestičných výdavkov predškolského zariadenia a využitia možnosti spoločného stravovania,
• vzdialenosť bydliska od materskej školy, problematické dopravné spojenie.

Môžeme len odporučiť všetkým rodičom detí v predškolskom období (3. – 6. rok života), aby dopriali svojim deťom čo najviac vonkajších podnetov, ktoré rozvíjajú ich osobnosť vo všetkých oblastiach. Podnetné prostredie, samozrejme, poskytuje aj rodina. Ale vzhľadom na rozdielnu funkciu rodiny a školy je vhodné, aby sa tieto prostredia spolu s neformálnymi rovesníckymi skupinami navzájom dopĺňali a pozitívne vplývali na vývoj dieťaťa. Je dôležité, aby pomer časov strávených v týchto prostrediach bol vyvážený, aby sa kompenzoval nedostatok určitých podnetov v jednom prostredí iným prostredím.

• Najdôležitejší je systémový a komplexný prístup k riešeniu problematiky.
• Vytvoriť a overiť program multikultúrnej výchovy a výchovy k tolerancii pre materské školy.
• Podporovať projekty typu Matka a dieťa, dať rodičom príležitosť aktívne sa zúčastňovať výchovno-vzdelávacieho procesu, získavať ich dôveru.
• Využívať rôzne formy prevádzky predškolského zariadenia, ich variabilnosť umožňuje prispôsobenie prevádzky materskej školy rôznym podmienkam a požiadavkám rodičov.
• Využívať možnosť navštevovať materskú školu rok pred začatím povinnej školskej dochádzky.
• Eliminovať finančné dôvody absencie rómskych detí v materských školách:
• Oboznámiť rodičov s možnosťou zníženia alebo odpustenia príspevku v prípade splnenia týchto podmienok: dieťa dovŕšilo piaty rok veku; má odloženú povinnú školskú dochádzku; rodič predloží riaditeľovi doklad o sociálnej odkázanosti.
• Zaangažovanie sa obce do riešenia tohto problému – uhrádzať príspevok na pobyt detí v materských školách, prispievať na materiálno technické vybavenie a stravu, pomáhať rodičom pri hľadaní pracovných príležitostí.
• Stravovanie riešiť individuálne podľa požiadaviek rodičov po dohode s riaditeľom zariadenia.
• Zriaďovať aspoň triedu materskej školy v komunitných centrách, priamo v osade, obci.
• Podporovať činnosť asistentov učiteľa v materských školách.