INTERFACE

Spravodaj Interface #5

01.2004

Kontakt >> Mária Húšová * husova@governance.sk * 0905 841 001 www.rpa.sk  www.governance.sk

Problematika vysporiadania a legalizácie pozemkov a čiernych stavieb

 v rómskych osadách

a s nimi súvisiace problémy bývania

Otázka bývanie je jedným z najvážnejších pretrvávajúcich problémov veľkej časti rómskych komunít. Časť obyvateľov rómskych osád dlhodobo žije v stiesnených a často hygienicky nevyhovujúcich podmienkach. K dôvodom patrí aj nedostatok voľných pozemkov pre výstavbu nových bytov či rodinných domčekov v obciach, čo následne vedie k nárastu nelegálnych (čiernych) stavieb. Na tento dlhodobý problém sa zatiaľ nenašlo vhodné riešenie. I keď štát ponúka obciam podporu pri výstavbe sociálnych bytov, v praxi sa výstavba potýka s množstvom prekážok. Výstavba prebieha v rámci programu podpory výstavby obecných nájomných bytov určených pre občanov v hmotnej núdzi, ako aj programu výstavby technickej vybavenosti v rómskych osadách podľa uznesení vlády SR č. 355/2000 Z.z. a 141/2003 Z.z. K výstavbe nájomných bytov je však potrebné disponovať vhodnými, majetkovo-právne vysporiadanými pozemkami. Legalizácia vlastníckych vzťahov k pôde, ako aj k už existujúcim stavbám v rómskych osadách v mnohých prípadoch naráža na množstvo komplikácií, viacerým sa v texte budeme venovať.

1. Príčiny nedostatku pozemkov pre výstavbu sociálnych bytov a následného vzniku čiernych stavieb

Riešenie problematika bývania v rómskych osadách výrazne brzdí to, že obce často nevlastnia pozemky vhodné na výstavbu sociálnych bytov. Pri hľadaní stavebných lokalít sa musia obracať na iné subjekty. Sú však aj obce, v ktorých sa nenachádzajú ani voľné pozemky súkromných vlastníkov. Obyvatelia rómskych komunít niekedy riešia zložitú situáciu výstavbou nelegálnych, takzvaných čiernych, stavieb priamo v komunite alebo na blízkych nevyužívaných pozemkoch, ktoré však spravidla majú svojho vlastníka. Preto hrozí, že vlastník pôdy bude žiadať o odstránenie stavby či iné riešenie. Ak by však aj na zbúraní netrval, ale svoj pozemok odmietne odpredať, pozemok nebudú mať Rómovia vo svojom vlastníctve a dedičmi nehnuteľností sa nestávajú ani ich potomkovia, čím problém prechádza z generácie na generáciu.

Práve odpredaj pôdy, ktorú dlhodobo užívajú Rómovia, do ich alebo obecného vlastníctva sa javí ako jedno z optimálnych riešení. Avšak popri častej neochote majoritného obyvateľstva pristúpiť na predaj pozemkov je v mnohých ďalších prípadoch prekážkou aj nedostatok financií na ich kúpu.    

V obci Rankovce, okres Košice-okolie, sa rómske nelegálne stavby rozrástli až na poľnohospodárske pozemky. Starosta obce Dušan Šoffa vidí príčinu v tom, že rodičia nezanechali svojim deťom žiadne pozemky ani iný majetok. „Na roliach vykopú základy a stavajú si domy. Vlastníci sa chodia sťažovať, tak sme jednali priamo s Rómami o tom, ako to budeme riešiť. Niektorí by si pozemky aj radi odkúpili, ale nie je to také jednoduché. Všetko treba najprv vymerať. Rómovia si totiž podelili pozemky, ako im to vyhovovalo,“ hovorí starosta. Ako dodal, situáciu by potreboval riešiť výstavbou sociálnych bytov a odkúpením potrebných parciel. Kedysi podľa jeho slov žilo v osade okolo 100 Rómov. V súčasnosti sa ich počet zvýšil na štvornásobok. „Potrebujú bývať. Ak by išlo o stavebné pozemky, tak dnes aj sto pozemkov by bolo málo. Hovorím napríklad aj o tom, že ak sa tu prižení niekto z inej obce, ja ho musím prihlásiť na trvalý pobyt. Mám však aj skúsenosti, že niektoré obecné úrady takýchto Rómov neprihlásia. Dôvodom je, ako hovoria, že ich už majú v obci dosť a nemajú ani dostatok pozemkov,“ zdôvodňuje výskyt čiernych stavieb aj nárastom počtu obyvateľov rómskej osady starosta Šoffa.

V Kecerovciach, okres Košice, je podľa starostky Anny Bombarovej spolu 40 čiernych stavieb.  Nachádzajú sa v dvoch osadách na pôde súkromných majiteľov a pozemkoch v správe Slovenského pozemkového fondu (SPF). SPF ich prenajalo na 50 rokov. „Horšie je to s pozemkami na výstavbu,“ hovorí Bombarová.

Riešenie otázka bývania Rómov v Ondavských Matiašovciach, v okrese Vranov nad Topľou, má podľa starostky obce Márie Mrážikovej dlhú históriu. Zatiaľ sa však prekážky nedarí zdolať. „Problém sa mal riešiť už pred desiatimi rokmi. Dnes by už neexistoval, pretože by domy už stáli. V starostovskom kresle sedím len krátko. Keďže Rómovia nemajú inú možnosť, pretože k dispozícií nemajú žiadne pozemky a obec zatiaľ tiež nie, stavajú si nelegálne prístavby, ale aj domky na pozemkoch patriacich katolíckej cirkvi. Ale ako im to zakázať, keď v takých stiesnených podmienkach, v akých žijú z generácie na generáciu, ani žiť nemôžu? Potrebovali by sme začať s výstavou aspoň troch nájomných domov. Na začiatok nemôžeme mať ružové okuliare. Staré rómske domy stoja v urbariáte a časť na cirkevnej pôde. Takže v prvom rade musíme vysporiadať pozemky pod týmito domami. Domy už listy vlastníctva majú. Ich zápis sme urobili v júni. Chýbajú im však listy vlastníctva k pozemkom, na ktorých stoja. Dôvodom je nevysporiadanie majetkovo-právnych vzťahov,“ analyzuje spletitú problematiku bývania Rómov starostka Ondavských Matiašoviec.

1.1. Spôsoby získavania pozemkov pre výstavbu sociálnych bytov

Podľa starostov neexistuje jednotný spôsob ako problém s chýbajúcimi pozemkami vyriešiť. Každá obec musí pozemkovú problematiku riešiť individuálne. Niektoré zmenili územný plán obce a pozemky v extraviláne začlenili do intravilánu obce. Iné zas využili možnosť vymeniť pozemky súkromných vlastníkov vhodné na výstavbu alebo na ktorých už domy Rómov stoja za pozemky Slovenského pozemkového fondu (SPF). Taká možnosť však existuje len v obciach, kde má SPF pozemky v správe. Obec získa výmenou potrebné stavebné parcely a vlastník zas pozemok, ktorý môže naplno využiť. Pre obe strany je to jedno z ideálnych riešení v situáciách, ak súkromné osoby vlastnia pozemky „pod“ rómskou osadou. Ďalšou možnosťou je samozrejme aj priamy odpredaj pozemku obci, alebo jeho užívateľovi.

Aj v obci Nováčany v okrese Košice sa nový starosta snaží problém bývania rómskych obyvateľov riešiť výstavbou sociálnych bytov. Obci však chýbajú vyhovujúce pozemky. Jediná možnosť, akú starosta obce Ján Štrbík podľa vlastných slov mohol zvažovať, bola zmena územného plánu obce. „Vhodná lokalita na výstavbu sociálnych bytov bola mimo intravilánu obce, ale v jej katastri. Takže stavať sa nedalo. Preto som zmenil plán územného rozvoja obce, čím sme vhodnú lokalitu dostali do intravilánu. V takomto prípade je vyvlastnenie potrebných pozemkov reálne. Základ sme už teda zvládli. Potrebujeme už len peniaze a potom môžem pristúpiť k zmluvám o odkúpení,“ hovorí starosta obce Nováčany, ktorú oficiálne obýva 857 obyvateľov, z čoho je podľa jeho odhadov takmer 130 Rómov, pričom ďalších 50 žije v obci takpovediac načierno.

S podobnou situáciou sa pasujú aj v obci Ondavské Matiašovce. Podľa slov starostky, keďže obec nedisponuje žiadnymi pozemkami, počítať môžu iba s pozemkami urbariátu (spolku vlastníkov pôdy v obci) a časťou pozemkov patriacich cirkvi. „V súčasnosti plánujeme jednať tak s urbariátom, ako aj s katolíckou cirkvou, na ktorých pôde sa nachádza niekoľko čiernych stavieb. Zatiaľ však stojíme na mieste. No mladých rodín pochopiteľne pribúda,“ konštatovala Mrážiková. V ob ci žije 800 obyvateľov, z čoho podľa odhadov starostky je okolo 230 Rómov.

Dušan Šoffa, starosta obce Rankovce, keďže už tiež nemá k dispozícií žiadne obecné pozemky, plánuje výmenu pozemkov s SPF. Výmena by prebehla medzi pozemkovou lesnou spoločnosťou, ktorá združuje niekoľko obecných urbariátov, súkromnými vlastníkmi a SPF. „Časť urbariátu a ostatných pozemkov by sme chceli využiť aspoň na dva desaťbytové domy. Ak existujú pozemky, ktoré by SPF mal  k dispozícií, mohli by sme výstavbu bytov zrealizovať,“ plánuje starosta Rankoviec. Obec má okolo 500 obyvateľov, pričom väčšinovým obyvateľstvom sú občania rómskeho pôvodu. Tých podľa odhadov starostu žije v obci takmer 400.

Aj v obci Huncovce v okrese Kežmarok obecné pozemky chýbajú. Väčšina pôdy podľa vyjadrenia starostu, Jozefa Majerčáka, patrí SPF. Časť však vlastnia aj súkromní vlastníci. Obec preto jedná s SPF a plánuje jednať aj so súkromnými vlastníkmi. V Huncovciach, ako starosta uviedol, zatiaľ pri riešení problematiky bývania občanov rómskeho pôvodu nenarazili na žiadne prekážky. „Voľné obecné pozemky nemáme. To, čo sme pre SPF mali urobiť je už hotové a odoslané na príslušný úrad. Dotiahli sme územné rozhodnutie, pripravili geometrické plány, projekty a znalecké posudky,“ zosumarizoval starosta. Ako dodal, ďalšie sociálne byty by sa mali stavať na mieste starej osady. Ide o pozemky, kde treba zaviesť infraštruktúru. Obec má 2400 obyvateľov, z čoho je podľa odhadov starostu takmer 800 Rómov.

1.2 Riešenie finančných problémov

V súvislosti s vysporiadaním a legalizáciou vlastníckych vzťahov v rómskych osadách vyvstáva aj finančný problém, ktorý v prvom rade vyplýva z nedostatku peňazí v obecných rozpočtoch. Niekedy obce nemajú k dispozícii žiadne prostriedky, v prípade, že financie majú, často ich musia použiť na riešenie iných priorít. Ak sa však rozhodnú voľné financie použiť na odkúpenie pozemkov, riešia to často vlastne ako pôžičku, ktorú Rómovia obci dohodnutým spôsobom splácajú. Niektoré obce žiadajú banky o úver. Aj v takomto prípade sa niektoré obce so svojimi rómskymi občanmi dohodnú na splátkach. Pozemok, na ktorom obec postaví nájomné byty, zostáva vo vlastníctve obce a užívatelia pozemkov, ako aj bytov, platia nájom. V prípade odkúpenia pozemku, na ktorom už rómsky dom stojí, v záujme vysporiadania majetkovo-právnych vzťahov, odkupuje v prípadoch insolventnosti Rómov pozemky tiež obec a Rómovia jej to neskôr rovnako splácajú. Do splatenia zostáva pozemok vo vlastníctve obce. Formou splátok to však obce riešia iba vtedy, ak z rôznych dôvodov nedostali dotáciu zo štátneho rozpočtu. Aj v prípade, že obec na výstavbu či vysporiadanie vlastníckych vzťahov k pôde použila štátnu dotáciu, má nájomca - užívateľ možnosť stať sa vlastníkom pozemku aj bytu. Právo na odkúpenie mu vznikne po 30 rokoch užívania nehnuteľnosti.

V Rankovciach by podľa slov starostu na výkup pozemkov a vypracovanie projektov potrebovali okolo 400-tisíc korún. Aj keby ich chcel vyčleniť z obecného rozpočtu, na obecnom účte je iba 380-tisíc korún. Ďalšou možnosťou by bola pôžička, no ako starosta uviedol, ani to si obec nemôže dovoliť. Starosta sa obáva, že s jej splácaním banke by boli problémy. „O problémoch s riešením bytovej problematiky Rómov som písal už aj na Úrad vlády SR. Pohnúť z miesta sa dá len cez financie. Len vymeranie pozemkov, na ktorých stoja čierne stavby Rómov, bude niečo stáť. Čo sa týka pozemkov urbariátu určených na výstavbu, potrebovali by sme ich získať cez SPF alebo rovno od vlastníkov odkúpením. Odkiaľ na to však vziať?“, vysvetľuje starosta obce. Ako dodal, vlastníkov pôdy nemožno donútiť predávať pozemky za pár halierov a Rómovia zo sociálnych dávok pozemky nie sú schopní splácať.

V Nováčanoch chýbajú na výkup pozemkov pre výstavbu novej rómskej osady dva milióny korún. Ako starosta uviedol, zatiaľ o financie nežiadali na žiadnom z ministerstiev, no pokúša sa o to na úrovni Košického VÚC. „Problém obcí je, že potrebné financie len ťažko získavajú. Skôr zoženiem z rôznych fondov 100 miliónov než 2 milióny korún. Obce nemajú ani na to, aby si dali vypracovať projekty. A potom sme svedkami toho, ako sa v globáli financie z fondov EÚ nečerpajú,“ vyjadril svoj názor Štrbík, starosta obce. V prípade úspešného výkupu pozemkov bude v novej rómskej osade stáť aj viacúčelová budova, v ktorej sa bude nachádzať obchod s potravinami, športové vybavenie a základná škola s materskou školou. Zmena územného plánu stála obec podľa Štrbíka 54-tisíc korún. Geometrický plán na vytýčenie pozemkov a zistenie vlastníkov stáli 33-tisíc korún.

V Huncovciach, podľa starostu Majerčáka, je odkúpenie pozemkov od SPF na najlepšej ceste. Problém s pozemkami v rómskej osade, kde je plánovaná výstavba infraštruktúry a pravdepodobne aj výstavba nových domov, mohol byť podľa jeho slov riešený už skôr. V ceste im však stál nedostatok financií. Náklady na geometrický plán rozšírenia zastavaného územia obce sa pohybovali v rozmedzí 50- až 70-tisíc korún.

V obci Boliarov, okres Košice-okolie, sú podľa starostu obce, Františka Hlavatého, dve osady a obe by potrebovali výstavbu sociálnych domov. Rómovia, ako dodal, majú lacnejšie aj drahšie domy. Obec však financie na výstavbu nemá. „Obec nemôže uvažovať ani o pôžičke, pretože už jednu spláca. Zatiaľ sa nemôžeme do ničoho púšťať,“ konštatuje starosta. Ako ďalej uviedol, obec mala posledné 3 pozemky, ktoré už Rómom predala na splátky. Cena jedného pozemku bola 15-tisíc korún. Výšku splátok obec nestanovila. Pozemky môžu splácať podľa svojich finančných možností. „Ak by sme dokázali získať financie na ďalšie pozemky, Rómovia by si domčeky pravdepodobne dokázali postaviť aj svojpomocne. Na samotnú výstavbu by som zatiaľ nežiadal, pretože dotácie z príslušných fondov potrebuje aj samotná obec. Pozemok od vlastníka, na ktorom stojí rómska osada, by odkúpila obec s tým, že Rómom by sme ju odpredali opäť na splátky,“ hovorí starosta. Ako dodal, potrebnú výšku financií na odkúpenie spomínaného pozemku nevie odhadnúť. Obec má 600 obyvateľov, z čoho je podľa odhadov starostu takmer 360 Rómov.

Problematiku s pozemkami v Huncovciach riešili cez SPF, ktorý obci pozemky odpredal. Obec požiadala SPF už aj o ďalšie pozemky. Financie obec vyčlenila z obecného rozpočtu. „Teraz už až také finančné problémy nemáme, ale predtým sme mali. Teraz potrebujeme iba 60-tisíc korún. Nemáme problém len preto, že pôdu odkupujeme za 2,60 Sk za meter štvorcový. V prípade, že by išlo o trhovú cenu, nemáme šancu pozemky odkúpiť a investovať do nich. Čo sa týka finančných problémov, tak napríklad o dotáciu na infraštruktúru z fondov Phare sa uchádzame už druhý rok,“ uviedol starosta obce Huncovce. Podľa jeho slov by pre obyvateľov rómskej osady potrebovali aspoň 20 až 30 sociálnych domčekov. Osada má iba 50-ročnú históriu, a preto ako starosta dodal, nečudo, že je na nízkej úrovní. Ako ďalej vysvetlil, obec, ktorá píše svoju históriu už siedme storočie, ešte stále nemá čističku a kanalizáciu a ani asfaltovú prístupovú cestu. Zatiaľ však čo nerómski obyvatelia obce zdedili po svojich predkoch dedičstvo, predošlí obyvatelia rómskej osady nemali čo zanechať.

V obci Kecerovce plánuje starostka Bombarová ako poslednú možnosť riešenia bytovej problematiky rómskych občanov požiadať o nejakú formu bezúročnej pôžičky od štátu. Financie použije na odkúpenie pozemkov, na ktorých už stoja čierne stavby. „Po odkúpení pozemkov ich na splátky odpredáme Rómom. Štátu by však pôžičku splatila obec,“ uvádza Bomarová. Ako dodala, sumu potrebnú na odkúpenie zatiaľ nevie odhadnúť. Ide o pozemky pod dvadsiatimi čiernymi stavbami. Uvažuje ale aj o iných možnostiach. V obci žije podľa starostky 2400 obyvateľov, z čoho je podľa jej odhadov 1900 Rómov.

1.3 Neochota vlastníkov predávať pozemky

V prípade, ak obce nevlastnia už žiaden pozemok, do úvahy pripadá možnosť odkúpiť pozemky od súkromných vlastníkov, ktorí často krát vlastnia pôdu, na ktorej by sociálne domy pre obyvateľov rómskych osád mohli stáť. Starostovia obcí sa však nie vždy stretávajú s ochotou vlastníkov tieto pozemky Rómom alebo obci predať.

„Pri prvej zmienke o odkúpení pozemkov na výstavbu sociálnych domčekov pre Rómov, niektorí vlastníci predať odmietali,“ hovorí starosta obce Nováčany.

V Rankovciach potrebujú na výstavbu sociálnych domov odkúpiť pôdu od vlastníkov združených v pozemkovej lesnej spoločnosti a od jednotlivých súkromných vlastníkov. „Vlastníci pozemkov sú väčšinou starší ľudia. Jeden z vlastníkov odpredaj zanovito odmieta. Dúfam však, že ostatní, ktorí ani nie sú proti, ho presvedčia,“ nádeja sa starosta Rankoviec. 

V obci Boliarov pri snahe odkúpiť pozemky na výstavbu sociálnych domčekov stojí taktiež v ceste neochota niektorých súkromných vlastníkov. „Chceme odkúpiť pozemky pre výstavbu novej ulice a pozemky, na ktorých už stoja čierne stavby Rómov. Problém je však v tom, že narážame na odmietavý postoj vlastníkov. Vidím to tak, že tento rok sa z miesta nepohneme,“ rezignoval starosta Boliarova. Čierne stavby boli postavené, ako starosta uviedol, už okolo roku 1968. Ulica, ktorú obec plánuje postaviť, by zasahovala do pozemku majiteľa, na ktorom už teraz osada stojí. Ten však pozemok odpredať nechce. Podľa vyjadrenia starostu však majiteľ z tejto pôdy nemá žiaden úžitok, keďže je už zastavaná rómskymi obydliami.

„Čierne stavby sú na pozemkoch vlastníkov, z ktorých jedny s odpredajom súhlasia, iní však nie. Zvolali sme stretnutie a zatiaľ neviem, ako to urobíme. V prípade, ak majitelia s odpredajom súhlasiť nebudú, musia si to majitelia vyriešiť sami. Napríklad jeden z nich nesúhlasí s predajom, ale ani s výmenou. Trvá na zbúraní stavby. Ja sa pod to predsa nepodpíšem, keď tak chce, nech si to zariadi sám. Ale verím, že od svojho zámeru ustúpi, pretože domy sú veľmi pekné,“ hovorí Bombarová. Ako dodala, SPF súhlasil s výmenou pôdy, no majitelia nie. Podľa starostky Keceroviec, čierne stavby stoja až na devätnástich parcelách, čo sa ťažko vymeriava.

V Huncovciach, kde starosta považuje výstavbu v osade za veľmi dôležitú, pri skupovaní pozemkov narážajú na vysoké cenové požiadavky vlastníkov. „Pozemky musíme kupovať za ‘tvrdé‘ ceny. Vlastníci majú vo väčšine veľké záhrady, ale tie si chcú ponechať,“ vyjadril sa starosta. V osade, ako ďalej uviedol, pred plánovaním výstavby ešte pred troma rokmi obec odkúpila necelý hektár.

2. Obyvatelia rómskych komunít požadujú bývanie na lepšej úrovni

Nedostatkom pozemkov na výstavbu bytov sa zvyšuje počet osôb žijúcich na malej ploche. Následkom toho je zvyšovanie napätia medzi obyvateľmi komunity. Jednotlivci nemajú možnosť vytvárať si súkromný priestor – tzv. teritoriálne súkromie.

„Ja osobne problém s bývaním nemám, pretože bývam na vlastnom pozemku. Bývajú tu však aj takí Rómovia, ktorí nemajú ako riešiť svoju kritickú situáciu, a preto si stavajú domy aj na poli,“ hovorí pán Gábor z obce Kecerovce. Ako ďalej uviedol, Rómovia nemajú kde stavať, pretože nemajú pozemky. „U Rómov je to bohužiaľ tak. Pozemky im nechce nikto predať, aj keď neustále navštevujú starostku a hľadajú pomoc, nie je to jednoduché. Naši Rómovia si nestavajú chatrče, ale krásne domy. Preto by so splácaním pozemkov obci nemali žiaden problém,“ opísal problém bývania Rómov v Kecerovciach jeden z členov rodiny Gáborovcov.

Rómski obyvatelia Ondavských Matiašoviec vidia problém na strane spoločnosti. „Nasáčkovanie“ Rómov do priestoru o veľkosti 4x4 metre považujú za dedičstvo minulosti. Súčasná spoločnosť by mala podľa ich názoru pochopiť, že „neexistuje žiaden zákon, ktorý by prikazoval, že Rómovia smú žiť iba na okraji dedín. A k tomu ešte bez ďalších možností budovania nových domov.“

Životná úroveň Rómov v obci Nováčany je podľa slov starostu veľmi kritická. Z dôvodu nárastu obyvateľov osady si Rómovia stavajú prístavbu k prístavbe. Ide však o čierne stavby. „Obávam sa epidémie, pretože je to skupina ľudí žijúca na jednej kope a pritom na veľmi malej ploche uprostred veľkej jamy. Okrem toho užívajú aj závadnú vodu. V blízkosti je totiž smetisko,“ opisoval situáciu v osade starosta Štrbík. Ako dodal, nakoľko túto zložitú situáciu Rómov riešil jeho predchodca, nevie posúdiť.

(pozri aj Spravodaj Interface #3, ktorý sa venoval problematike nebezpečenstva spojeného s komunálnym odpadom v rómskych osadách - http://www.governance.sk/Interface%20spravodaj%20003.htm)

3. Reakcie

Cyril Revák - starosta obce Ostrovany, okres Sabinov

V obci Ostrovany by sa pôvodná rómska osada mala rozrásť o 57 nájomných bytov. Ako starosta uviedol, výstavbou by chceli riešiť aj budúcnosť ďalších generácií z radu tamojších Rómov. „Otázka pozemkov je už vyriešená. Tie máme v prenájme od SPF za 4-tisíc korún ročne. Jediná možnosť, čo sa pozemkov týka, bola v existujúcej osade,“ hovorí starosta obce. Ako dodal, v prípade, ak by prenajatú pôdu od SPF chcela obec na výstavbu odkúpiť, nevidí v tom zo strany SPF žiaden problém. „Uvažujeme, či budeme stavať iba prízemné domky, alebo jednopodlažné, ktoré by poslúžili viacerým generáciam,“ dodáva starosta. Ako uviedol, v prípade výstavby pozemok obec jednoznačne odkúpi. „Pri nájomných bytoch je možnosť po tridsiatich rokoch byt aj s pozemkom odkúpiť a stať sa tak ich vlastníkom. V budúcnosti by sa tak vyriešili vlastnícke problémy Rómov vo vzťahu k pôde a na nej stojacemu domu,“ uviedol starosta. Ako ďalej konštatoval, čierne stavby Rómov boli na štátnych pozemkoch postavené ešte niekedy v osemdesiatych rokoch. SPF k odpredaju pôdy, na ktorých sa tieto čierne stavby nachádzajú, nemá podľa jeho slov žiadne výhrady. Preto už obec nechala vypracovať geometrický plán.

Obec má takmer 1520 obyvateľov, z čoho je podľa odhadov starostu takmer 960 Rómov.

2. Katarína Pitoňáková - pracovníčka Slovenského pozemkového fondu, zaoberajúca sa pozemkovou problematikou v rómskych osadách 

(pozn. Slovenský pozemkový fond bol Ministerstvom pôdohospodárstva poverený riešiť problematiku legalizácie čiernych stavieb v rómskych osadách a pozemkov, na ktorých stavby stoja. Túto úlohu ukladá ministerstvu uznesenie vlády č. 278/2003 z 23. apríla 2003. K 30. júnu 2003 malo ministerstvo v rámci svojej pôsobnosti vysporiadať a legalizovať vlastnícke vzťahy k pozemkom a stavbám v rómskych osadách.)

„Slovenský pozemkový fond rieši vo veciach pozemkov podľa možností všetko, o čo nás obce požiadajú. Iniciatíva tu však musí vychádzať zo strany obcí, pretože oni zastrešujú výstavbu bytov, ako aj majetkovo-právne vysporiadanie vlastníckych vzťahov pri výstavbe sociálnych bytov či budovaní infraštruktúry. Môžeme im pomôcť však len v tom prípade, ak sa v obci nachádza štátny pozemok. S obcami sme v stálom kontakte a v prípade žiadosti s nimi uzatvárame podnájomné alebo kúpne zmluvy,“ hovorí K. Pitoňáková. Ako ďalej uviedla, výmena pozemkov je riešením aj v takých prípadoch, ak rómska osada stojí na pozemkoch súkromných vlastníkov, ale tí s predajom nesúhlasia. V prípade výmeny tak majú totiž pozemok pre vlastné využitie. Podľa ďalších slov K. Pitoňákovej, pracovníci SPF na regionálnych odboroch požiadavky obcí riešia ako prioritnú úlohu. „Obciam ponúkame najmä výmenu pozemkov, pretože je to pre ne riešením finančných problémov. V takýchto prípadoch ich to nič nestojí. Obce pozemky na výmenu vo väčšine majú,“ uviedla K. Pitoňáková. Ak však nemajú, SPF im pomôcť nemôže. Cena metra štvorcového sa pohybuje podľa vyhlášky o cenách nehnuteľností od 20 Sk až do 1.200 Sk. Najvyššia taxa je však v okolí Bratislavy. Tam ale, ako povedala, rómske osady známe z východného Slovenska nie sú.

Ako však zdôraznila, táto problematika by si podľa jej názoru vyžadovala legislatívnu zmenu. „Problém spočíva v tom, že malé obce zo zákona nie sú povinné mať územný plán obce. Ak by však chceli uplatniť bezodplatné prevedenie pozemkov z SPF na obec, zo zákona sú povinné predložiť takýto územný plán. Vypracovanie územného plánu je však pre obce finančne často krát nákladnejšie než samotné odkúpenie pozemkov. Preto radšej pristúpia na odkúpenie. A to by v prípade legislatívnej zmeny nemuseli, ak by na bezodplatné pridelenie pozemku z SPF územný plán nepotrebovali,“ navrhuje K. Pitoňáková.

SPF podľa jej vyjadrenia uzavrelo s obcami už 18 nájomných a 8 kúpnych zmlúv. Celková plocha prenajatých a predaných pozemkov je podľa jej slov viac ako 28 hektárov, pričom celková  finančná čiastka pri odkúpení pozemkov dosiahla výšku takmer 180.000 korún.

3. Mons. Bernard Bober - generálny vikár, košický pomocný biskup, poverený otázkami pastorácie Rómov, Rímskokatolícke arcibiskupstvo Košice

Niektoré rómske osady, či nelegálne stavby občanov rómskeho pôvodu sa nachádzajú aj na pôde, ktorá patrí rímskokatolíckej cirkvi. K otázke ako bude katolícka cirkev s týmito pozemkami nakladať, alebo ako bude riešiť problematiku vysporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a obydliam (nelegálne stavby Rómov), ktoré sa nachádzajú na cirkevnej pôde, sa vyjadril Bernard Bober. Podľa jeho vyjadrenia je vysporiadanie pozemkov, na ktorých boli postavené stavby v rómskych osadách individuálny problém každého z takýchto občanov v konkrétnom katastrálnom území. „V našich podmienkach sa to týka len niektorých obcí. V minulosti sme túto problematiku už riešili a bola riešená v prospech Rómov, ako napríklad vo farnosti Veľká Lodina, ale aj inde,“ uviedol Mons. Bober. Ako dodal, v dnešnej dobe je v hmotnej núdzi aj nerómske obyvateľstvo a cirkev nie je schopná z milodarov uhrádzať ani prevádzku svojich zariadení. „Pozemky na dedinách, ktoré vlastnia jednotlivé farnosti, slúžia v prvom rade pre potreby farnosti a jej veriacich. Uvoľňovanie pozemkov pre kohokoľvek je preto citlivou otázkou, ktorú nemožno riešiť paušálne,“ zdôraznil. Ako však povedal, víta iniciatívu vlády prostredníctvom Ministerstva pôdohospodárstva SR riešiť problematiku vysporiadania a legalizácie vzťahov k pozemkom v rómskych osadách. Rímskokatolícka cirkev evidenciu rómskych osád ani evidenciu nevysporiadaných pozemkov nevedie. Podľa jeho slov by konkrétne informácie o existencii rómskych osád na cirkevných pozemkoch mali mať konkrétne farnosti, v ktorých sa rómske osady nachádzajú. „Chcel by som vyjadriť presvedčenie, že ak prídu žiadosti občanov o riešenie vlastníckych vzťahov k pôde, budeme ich riešiť podľa rovnakých kritérií s prihliadnutím na možnosti farnosti, nutnosť a solventnosť oboch strán,“ vyjadril sa Bernard Bober, generálny vikár a pomocný biskup rímskokatolíckej cirkvi v Košiciach.